Minulý týždeň v piatok sme mohli hlasité vydýchnutie si optimistov z Bruselu počuť až u nás doma, na Slovensku. Došlo k dohode, že program pomoci Grécku sa predĺži o štyri mesiace výmenou za to, že nová grécka vláda uzná všetky svoje doterajšie záväzky, vyhne sa jednostranným krokom a pripraví nový rozpočtový mix opatrení. Minimálne na štyri mesiace je tak zažehnané riziko Grexitu a dočasne sa uľavilo aj španielskym, talianskym a portugalským vládnym dlhopisom.
Pozor na ilúzie
Nepodľahnime však ilúzii. V Aténach je po voľbách a Tsiprasa dobehli predvolebné sľuby, ktoré dal vlastným voličom, že skoncuje s diktátom Trojky a ukončí (ako to on sám nazýva) ekonomickú genocídu, páchanú na gréckom národe.
A tu je práve Achillova päta celej piatkovej dohody. Brusel si opäť raz kúpil čas na dosiahnutie dlhodobej a najmä vykonateľnej dohody s Gréckom, ale na ťahu je Tsipras. Ten by najradšej definitívne skoncoval s programom úspor, dosiahol reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, znížil rozpočtové prebytky na primárnom salde z 3 na 1,5 percenta a začal opäť rozdávať. Keď však vezmeme do úvahy, že ani príjmy z privatizácie sa nevyvíjajú v súlade s pôvodnými podmienkami programu, potom nový fiškálny mix má jednu kľúčovú podmienku, na ktorej trvajú všetci veritelia. Tsipras môže niektoré doterajšie fiškálne opatrenia nahradiť inými, ale na konci dňa musí byť nový zoznam fiškálnych cieľov a reforiem nastavený tak, aby v rozpočte vygeneroval dostatok hotovostných príjmov na splácanie dlhov.
Syriza sa búri
Deväťdesiatdvaročný Manolis Glezos, jeden z najrešpektovanejších členov Syrizy, na adresu ústupkov gréckej vlády oznámil, že nemôže vzniknúť žiaden kompromis medzi otrokom a dobyvateľom a vyzval podporovateľov Syrizy, aby zareagovali skôr, ako bude neskoro.
A pokiaľ ide o spomínanú piatkovú dohodu, už sa začala interpretačná vojna. Mnohé autority hovoria, že predĺžením končiaceho sa programu o štyri mesiace Atény kapitulovali, zatiaľ čo Tsipras tvrdí, že Grécko zrušením programu úspor dosiahlo „dôležitý negociačný úspech“. Ako to už vo vojne býva zvykom, pravdu nemôžu mať obidve strany súčasne. Nakoniec aj tak rozhodne matematika. Technické prepočty inštitúcií jasne ukážu, či nový fiškálny mix, s ktorým prídu Gréci, vytvorí priestor na splácanie súčasných záväzkov, alebo nie.
Tsipras nasľuboval svojim voličom statočne veľa. Len v tomto roku chce vláda prijať do verejného sektora 11500 nových úradníkov, odvrátiť nebezpečenstvo zvyšovania daní a minúť 400 miliónov eur na boj s chudobou. Popri tom sa musí červenať aj sociálny balíček nášho ľavicového premiéra. Brať peniaze úspešným občanom a rozdávať ich svojim voličom, to je také ľavicové. Aj tí naši socialisti zjavne nezostanú len pri vlakoch a do volieb určite ešte niečo (zadarmo) vymyslia. Ale brať peniaze daňovníkom celej EÚ a rozdávať svojim voličom doma, to je také ultraľavicové. To dokonca ohrozuje európsku ľavicu priamo zľava a nebezpečne vedie k vzniku Tsiprasových klonov aj v ďalších štátoch, ako sú Španielsko, Fínsko, Francúzsko.
Na ťahu je ECB
Jediný, kto má tú silu a moc vysvetliť Tsiprasovi a jeho klonom, že žiť nad pomery sa nedá donekonečna, sú veritelia a najmä eurobanka. Tá drží v ruke červený gombík, ktorým môže vypnúť núdzové úverové linky pre grécke banky. A tým by vypla aj kyslík blúzneniu ultraľavičiarov o trvalom blahobyte bez práce.
A dlh, ktorý Grécko tlačí pred sebou, je stále hrozivých 175 percent výkonu ekonomiky. Keď vyprší v poradí ďalšie (štvormesačné) predĺženie agónie, jeho odpisu sa zjavne nebude dať vyhnúť. Aby to európski lídri (vrátane tých našich) vysvetlili doma svojim voličom, budú potrebovať veľa fantázie.