Svetové médiá, najmä európske a britské, už týždne analyzujú výhody a nevýhody Brexitu, a to nielen pre Londýn, ale aj zvyšok únie. Z pohľadu Slovenska a ďalších ekonomicky slabších krajín únie je hrozbou predovšetkým Cameronova predstava o obmedzení voľného pohybu osôb v rámci únie. Snaha hlavy britskej vlády obmedziť vyplácanie sociálnych dávok pre občanov iných krajín EÚ je v rozpore so základnými princípmi EÚ a ohrozuje fungovanie vnútorného trhu. Právo usadiť sa a pracovať kdekoľvek v rámci únie je jedným z kľúčových výdobytkov európskej integrácie. Upokojením môže byť len skalný postoj Angely Merkelovej, ktorá v tejto citlivej oblasti ústupok rezolútne odmieta.
Vystúpením z únie by však utrpelo najväčšiu ranu Spojené kráľovstvo, a to hneď v niekoľkých oblastiach. Je nepravdepodobné, že by zvyšok únie na čele s Nemeckom súhlasil s udržaním bezcolnej zóny s Londýnom aj po jeho odchode z EÚ. O profite Britov z voľného obchodu hovoria čísla jasne. Vývoz do únie v objeme 200 miliárd libier ročne tvorí viac ako 40 percent celkového britského exportu a podiel rastie. Export do únie sa na celkovom HDP tejto ostrovnej krajiny podieľa až 15 percentami.
Obchod medzi Britániou a úniou má priamy dosah na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Londýnske finančné centrum je životne závislé od kontinentálneho bankového sektora a Brexitom by titul finančnej mekky Európy s veľkou pravdepodobnosťou prevzal Frankfurt. Hoci Británia nie je členom eurozóny, prípadný odchod z únie by ohrozil stabilitu jej finančného systému aj dôveryhodnosť libry.
Nemožno zabúdať na politické dôsledky. A to jednak smerom dovnútra a jednak smerom navonok v medzinárodných vzťahoch. V prvom prípade ide o územnú integritu Spojeného kráľovstva. Škóti sú oveľa proeurópskejší ako Angličania a odmietajú vystúpenie z únie. Škótska premiérka Sturgeonová sa vyjadrila, že v prípade Brexitu bude iniciovať nové referendum o nezávislosti Škótska. Príklad Škótov by bezpochyby inšpiroval aj nacionalistov vo Walese a v Severnom Írsku. Stáročia existujúca britská monarchia by takéto otrasy pravdepodobne neprežila a rozpadla by sa.
Zánikom členstva v EÚ by Británia utrpela aj geopoliticky. Londýn by stratil možnosť podieľať sa na európskom rozhodovaní v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Globálne výzvy, počínajúc klimatickými problémami až po boj proti svetovému terorizmu či vojnu v Sýrii, ukazujú, že európske krajiny sa usilujú čoraz viac zjednocovať svoje kroky a prenechávajú bruselským inštitúciám koordinačnú, ba i líderskú úlohu. Konflikt na Ukrajine potvrdzuje, že Británia stráca svoje niekdajšie silné geopolitické postavenie v Európe v prospech Berlína a Paríža.
Každý Európan by si však mal uvedomiť, že sila národných štátov dnes nie je v ich vlastnej suverenite, ale v schopnosti spolupracovať a integrovať sa do silnej federálnej štruktúry. Všade počujem obavy z rastúceho hospodárskeho a politického vplyvu Ruska a Číny vo svete. Čo však robí Európa pre to, aby tomu čelila?