Bulvárne média majú v tejto uhorkovej dobe neočakávanú žatvu správ, ktoré môžu využiť na jeden zo svojich cieľov – strašenie ľudí. Zlé správy sa rozoberajú z každého možného pohľadu, aby sa čo najefektívnejšie využili na plnenie tohto cieľa. Správa o bankrote Argentíny je jednou z nich.
Domnievam sa, že sa jej venuje príliš veľká pozornosť, pretože ide len o epizódku v argentínskej dráme trvalého úpadku. My, Európania, by sme sa však z neho mali poučiť.
Časť nesúhlasila
Najnovšia aféra sa týka úrokov, ktoré Argentína odmieta vyplatiť tým veriteľom, ktorí nesúhlasili s „reštrukturalizáciou“ svojich pohľadávok v minulosti (odpísať 70 percent istiny) a trvali na splatení všetkého. Ide asi o 7 percent pôvodného dlhu a celková suma je v kontexte argentínskej ekonomiky a pri skutočnosti, že úroky reštrukturalizovaného dlhu sa splácajú, malá – asi 1,5 miliardy dolárov. Argentína mala túto sumu zaplatiť do minulej stredy, ale to sa nestalo, a tak sa formálne dostala do bankrotu, pretože veritelia môžu siahnuť na jej majetok.
Podľa mojej mienky tu ide o veľké politické gesto. Veriteľmi sú americké hedžové fondy, ktoré v očiach terajších vládcov Argentíny predstavujú esenciu zla pochádzajúceho z USA. Problematický bod pre Argentínu je, že veritelia, ktorí s ňou nespolupracovali a odmietli reštrukturalizáciu svojej pohľadávky, nakoniec dostanú lepšie podmienky než spolupracujúci. Z dlhodobého hľadiska je to však pozitívny posun, pretože signál je jasný – aj štáty, tak ako každý iný subjekt, musia všetky svoje záväzky splatiť.
Doplatia na to ľudia
Pre Argentínu sa situácia zásadne nezmení, pretože zatiaľ si nedokáže požičiavať na zahraničných trhoch. Bude mať však negatívny dosah na slabnúcu ekonomiku, ktorá bojuje so stagnáciou a súčasne s vysokou infláciou. Tlak na oslabenie argentínskeho pesa sa zvýši, čo sa prejaví ďalej rastúcou infláciou. Ekonomika sa môže prepadnúť do recesie. Odnesú si to občania, ktorým v prostredí rýchlo rastúcich cien klesne životná úroveň, ako aj podniky, ktoré budú čeliť nižšiemu dopytu a horším podmienkam financovania. Tento krok však môže zasiahnuť aj iné štáty, ktoré by sa mohli v budúcnosti snažiť o reštrukturalizáciu (odpísanie časti) svojho dlhu. Možná budúca snaha medzinárodného spoločenstva o komplexné riešenie takýchto situácií dostala úder ex-ante.
Argentínsky príbeh by mali študovať všetci politici, ktorí veria, že čím razantnejšie budú zásahy štátu do ekonomiky, tým viac sa bude ekonomike dariť. Na príklade Argentíny sa dá ukázať opak a smutný osud tejto kedysi veľmi bohatej krajiny by mal byť ponaučením.
Ekonomická nesloboda
Dlhoročná erózia ekonomickej slobody, ako napr. tvrdá kontrola kapitálových tokov, regulácia cien, obmedzená konvertibilita meny, vyvlastňovanie majetku štátom, manipulácia štatistík, spôsobila zníženie dôveryhodnosti Argentíny u investorov. Vláda na to reagovala expanzívnou fiškálnou a menovou politikou (centrálna banka stratila nezávislosť), čo viedlo k rastu cien.
Súdna moc tiež postupne stráca nezávislosť a vláda upevnila svoje zväzky so štátmi, ktoré potláčajú ekonomické i politické slobody. Výsledkom je čoraz horšia konkurencieschopnosť Argentíny v medzinárodnom meradle. Napríklad v rebríčku Svetového ekonomického fóra je Argentína na 104. mieste (zo 148), kým pred deviatimi rokmi figurovala medzi štátmi v prvej polovici rebríčka (54. miesto zo 117).
Poučenie pre Európu
Nemyslime si, že tento príbeh sa nás netýka. V Európe existuje veľa síl, ktoré sa snažia voličom nahovoriť, že ony sú tí spasitelia, ktorí keď sa dostanú k moci, oslobodia ich od každodennej námahy a vyriešia všetky problémy. Nehovoria však, že na to použijú peniaze iných ľudí. Argentínsky príbeh hovorí o tom, čo sa stane, keď sa minú tie peniaze druhých ľudí.