Premiér Robert Fico by si nepochybne želal, aby sa utečenecká kríza stala kľúčovou témou budúcoročných parlamentných volieb. Voličská pamäť je krátka a v migračnom hluku si málokto spomenie, že dvojnásobne predražený CT-prístroj pre piešťanskú nemocnicu nekupovali irackí jezidi… Alebo, že teta Anna nebola Sýrčanka, ktorá z obavy o svoj život preskakovala Orbánov plot. A že dlhy Váhostavu voči živnostníkom nespôsobili teroristi z Islamského štátu prezlečení za utečencov…
Plecia nestačia
Napriek širokým pleciam, ktoré si premiér pestuje nielen na hrádzi, ale aj v diskusných reláciách, sa však do marca 2016 môže veľmi rýchlo ukázať, že sa so svojou stratégiou prerátal. Jeho „principiálnemu postoju“ dnes už málokto dôveruje, a to z dvoch dôvodov: Po prvé, postoje Smeru v tejto téme už nikto v Bruseli neberie vážne, pretože kým doma sa Robert Fico bije do pŕs, v Európskom parlamente jeho poslanci trikrát hlasovali za zavedenie povinných kvót.
Po druhé, takisto nikto nebral vážne ani ponuku slovenskej vlády na dobrovoľnú pomoc v podobe prijatia 100 utečencov. Tento počet bol škandalózne nízky. Len na porovnanie: krajiny, ktoré rovnako odmietali kvóty, ponúkli výrazne vyššiu pomoc (Česko 1100, Rumunsko 1700). Možno sa potom čudovať, že Roberta Fica neberie nikto v Európskej únii úplne vážne? Najmä v situácii, že na Slovensku (zatiaľ) takmer žiadni utečenci nie sú. V tom je úplne inak vnímaný Viktor Orbán, ktorý musel reálnu situáciu s migrantmi na svojom území riešiť. A riešil ju v súlade s platným európskym právom.
Súd je v poriadku
Súdiť sa s Bruselom pre zavedenie kvót je krok legitímny. Zmluva o fungovaní EÚ totiž umožňuje v prípade migračných kríz prijať len „dočasné riešenia“, pričom rozhodnutie o kvótach je riešenie s trvalými dôsledkami. Silové pretlačenie kvót sa však ťažko kritizuje, keď Ficova vláda bola ochotná prichýliť len smiešny počet migrantov v rámci dobrovoľnej pomoci.
Z týchto dôvodov nakoniec nemusí premiérovi v kampani pomôcť ani téma utečencov. Ale osud krajiny po marci 2016 nebude len v jeho rukách. Rozhodujúci bude aj postoj opozičných strán: či odmietnu ponuku oligarchov z pozadia Smeru na spoločné vládnutie, alebo prikývnu na opíjanie občanov lacnejším rožkom s dvojitými cenovkami.