Ak sa politici a my všetci nezačneme vážne zaoberať budúcnosťou, tak Európa žiadnu pozitívnu budúcnosť mať nebude. Postupne totiž vymierame.
Pri súčasnej pôrodnosti musí Európa do roku 2050 vpustiť 169 miliónov prisťahovalcov, ak si chce udržať svoju populáciu vo veku od 15 do 64 rokov na dnešnej úrovni. Ak by si však Európa chcela udržať svoj súčasný pomer 4,8 pracujúceho na každého starého človeka, musela by vpustiť 1,4 miliardy imigrantov z Afriky a Blízkeho východu. Priemerný stredný vek Európana bude 50 rokov, bude narastať počet ľudí v dôchodkovom veku a v každej krajine Európy dôjde k zníženiu počtu pôvodných obyvateľov. Výsledkom tejto politiky bude, že Európa sa stane kontinentom tretieho sveta.
Nie je to žiadne proroctvo, len opis súčasného stavu vývoja demografie, a matematika jednoducho nepustí. Dnes nie je mediálny a filmový hrdina muž, ktorý zabezpečí svoju rodinu, ale bezstarostný „rebel“, užívajúci slobodu a voľnosť v rozhodovaní. Hnutie emancipovaných žien volá po slobodnejšom živote pre ženu, ktorá sa má starať v prvom rade o svoje potreby.
Hodnoty, na ktorých spoločnosť stála v minulosti, sa radikálne menia a dôsledkom je aj menší počet detí v rodine, nárast bezdetných spolužití muža a ženy a single domácností. Výsledkom dnes je, že čím je národ bohatší, tým menej sa rodí detí, a tým skôr začne vymierať.
Očakával by som, že vďaka väčšiemu blahobytu, vzdelaniu a sociálnym istotám, v akých dnes ľudia žijú, by mal narastať počet detí v rodinách. (Môžeme polemizovať na tému slovenský blahobyt, no aj na Slovensku je dnes určite lepšie, ako pred sto rokmi.) Riešenie nepôjde od jednotlivca smerom k spoločnosti, pretože to by sa už dialo okolo každého z nás. Výsledkom aj na Slovensku potom môže byť výrazne menší počet obyvateľov, prestarnuté obyvateľstvo, vysoké výdavky na dôchodky a nedostatok peňazí vo vede, v školstve a zdravotníctve.
Touto otázkou by sme sa mali zaoberať pre prospech našich detí, vnúčat a udržateľný vývoj vo svete, kde žijeme. Riešením by mohla byť zmenená rodinná politika, výrazná, nie symbolická podpora mladých manželstiev s dvomi, tromi deťmi v oblasti bývania, vzdelávania a pracovných príležitostí. Otázkou je, či to nie je nostalgické volanie po „starých dobrých časoch“ klasických rodinných hodnôt. Ja však na ne stále verím.
Peter Krištofovič, finančník a zakladateľ Salve Group