Nová misia Trojky v Aténach bola odložená o pár dní. Veritelia požiadali grécku vládu o výber bezpečnejšieho miesta rokovaní. Kreslo vysokého úradníka totiž nezaručuje imunitu pred zápalnými fľašami a mnohí Gréci berú odpor voči tretiemu balíku za otázku ekonomického prežitia Grécka.
Voči navrhovanému „záchrannému“ plánu panuje obrovská nedôvera prakticky všade. Z krajiny neustále odchádzajú ďalšie a ďalšie firmy. Nie len zahraničné, ale aj domáce. Mnohí čakajú len na uvoľnenie kapitálových kontrol. To však tak skoro nepríde, hoci minulý týždeň sa hotovostná rezerva bánk stabilizovala a krajina nepožiadala o zvýšenie núdzovej likvidity. Znovuotvorenie aténskej burzy sa však zatiaľ odkladá. Vďaka nedostatku hotovosti sa najmä v odľahlejších oblastiach výdatne rozširuje výmenný obchod, najmä medzi farmármi.
Premiér Tsipras, ktorý v posledných týždňoch stratil značnú dávku svojej niekdajšej charizmy u voličov, sa pokúša obnoviť povesť tvrdého muža. „Nič viac ako to, čo sa dohodlo 12. júla, už neschválime!“ vyhlásil pre rádio Sto Kokkino.
Charizma však zostala jeho bývalej pravej ruke Varoufakisovi. Ten chrlí blogy a rozhovory na všetky strany po svete, v ktorých tvrdo kritizuje nezmyselnosť navrhnutého plánu. Triezve videnie navrhnutej fatalistickej stratégie nekonečného opakovania nefungujúceho postupu sa mu dá sotva vyčítať. Grécko aktuálne skutočne postupuje v kruhu a ekonomická beznádej sa rozširuje. Kritikov je po svete ako do roka dní. No napriek tomu, že veritelia opakovane tvrdili, že grécka strana je nekonštruktívna, Varoufakis ponúka aj riešenia.
Napríklad v malajzijských novináchNewStraits Times opísal svoj alternatívny plán na privatizáciu gréckych aktív. Namiesto bezbrehého predávania sa mal rovnako ako teraz vytvoriť fond týchto aktív. Ten mal následne vydať vlastné dlhopisy (kryté týmito aktívami) v hodnote 30 až 40 miliárd eur a tie by smerovali do investícií v týchto štátnych podnikoch. To by nielen zvýšilo ich hodnotu, ale aj zvýšilo domácu spotrebu o 5 percent HDP. Podniky by sa následne predávali podľa aktuálneho stavu a potreby.
Skvelý plán s jedinou slabinou. Je to technokratický sen, postavený na teoretických, no v praxi nereálnych predpokladoch. Bez garancií ECB by bolo získanie desiatok miliárd cez dlhopisy kryté gréckymi ekonomickými vrakmi nereálne. Investície? Grécke vlády „investovali“ do svojich štátnych podnikov desaťročia a presne to ich priviedlo tam, kde sú dnes. Štátny podnik vždy bude pôsobiť v prvom rade v rámci politických motivácií, až potom ekonomických. Tak ako súčasný plán veriteľov je opakovaním stále tej istej chyby, tým istým je Varoufakisova predstava šikovne investujúcich úradníkov, ktorí zveľadia zverené aktíva.
Varoufakis nie je ani zradca, ani spasiteľ. Uvedomuje si nezmyselnosť súčasnej cesty, ale neuvedomuje si obmedzenosť svojich schopností a moci. Byrokratický moloch gréckeho štátu, ktorý vysáva zdroje zo spoločnosti a premieňa ich na nezmysly, sa nedá zmeniť upravením pravidiel. Jediná šanca je poodsekávať čo najviac peňazovodov a dúfať, že jednotlivé časti postupne uschnú.