Na prelome septembra a októbra sa konali tri kongresy zahraničných politických strán, ktoré ma zaujali. Zasadali britskí labouristi, maďarský Fidesz a britskí konzervatívci.
Situácia nie je nikde v Európe jednoduchá. Síce v rôznej miere, ale v zásade všetky krajiny potrebujú znížiť deficity a dlhy a zároveň robiť reformy, ktoré zvyšujú ich konkurencieschopnosť. V čase recesie, alebo len nízkeho rastu, to vôbec nie je ľahké. Najväčšou výzvou pre politikov je, ako robiť nevyhnutné škrty a reformy a zároveň si získať, či aspoň udržať priazeň voličov.
Spomínané kongresy ukázali na tri možné prístupy. Britskí labouristi stavili na mierny populizmus a posun doľava. Ak vyhrá budúce voľby, sľúbil Ed Miliband posilnenie minimálnej mzdy, vyššie zdanenie veľkých korporácií a zmrazenie cien plynu a elektriny v rokoch 2015 až 2016.
Vládnuci britskí konzervatívci majú na čom stavať. Ekonomika začala opäť rásť, deficit sa znižuje, vytvorilo sa 1,4 milióna nových pracovných miest a 300-tisíc nových súkromných biznisov. Konzervatívci stavili na potrebu dokončenia rozrobenej práce, chcú ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, znižovať deficit a dane. To znamená aj výrazne šetriť a znižovať iné verejné výdavky, a teda zvyšovať efektívnosť štátu.
A do tretice maďarský Fidesz. Kongres potvrdil nielen neohrozenú pozíciu Viktora Orbána v strane, ale aj smerovanie jej politiky. Boj proti vonkajšiemu nepriateľovi (banky, nadnárodné korporácie a Brusel) a budovanie pocitu výnimočnosti a zároveň ohrozenosti maďarského národa je základná stratégia, ktorú kongres potvrdil. „Maďarsko sa nevzdá,“ bol slogan kongresu. Deficit sa síce znižuje, ale spôsobom, ktorý je neudržateľný a zhoršuje podnikateľské prostredie (zrušenie druhého dôchodkového piliera, špeciálne dane a poplatky pre banky a veľké korporácie). Reformy, ktoré by zvyšovali konkurencieschopnosť ekonomiky, sa nerobia vôbec. V januári tohto roka maďarská vláda rozhodla o znížení cien energií pre domácnosti o desať percent a na november avizovala zníženie cien vykurovania.
Tri kongresy, tri rozličné svety... Kde sa v tomto priestore nachádza Slovensko riadené Ficom a jeho stranou a vládou? Myslím si, že niekde medzi Edom Milibandom a Viktorom Orbánom. Asi ani netreba zdôrazňovať, že na to, aby sme boli úspešní, by sme potrebovali byť čo najbližšie k britským konzervatívcom.
Dnes píše Ivan Mikloš, poslanec SDKÚ-DS