Neprekvapí, že Rusko chráni na Ukrajine svoje záujmy suverénne na Putinov spôsob. Nie brutalitou, ale demonštráciou pokojnej sily. Ruskí vojaci bez označenia sa na Kryme správajú slušne. Zábery na webe ukazujú pred kolónou ich techniky auto s majákom, len aby nevznikli škody. Bolo by to možné v auguste 1968 u nás? A predsa je to do očí bijúce porušenie suverenity, čo musí byť jasné práve ľuďom v krajine so skúsenosťami z 21. augusta 1968.
Je to porušenie suverenity štátu, na ochranu územnej celistvosti ktorého sa Rusko zaviazalo pred dvadsiatimi rokmi, keď spolu s USA a Britániou podpísalo Budapeštianske memorandum. Škoda, že sa ten dokument nepripomína viac. Už zabúdame, že Ukrajina zdedila po Sovietskom zväze aj atómové zbrane. A Budapeštianske memorandum zakotvilo, že sa ich vzdá výmenou za záruky pre svoju suverenitu a územnú celistvosť. Terajšie porušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti Ruskom je také okaté, že aj v Česku vedie k nezvyčajne konsenzuálnej reakcii. Proti sa stavajú aj osobnosti, ktoré mávajú pre Rusko slová pochopenia – napríklad prezident Zeman. Aj pre neho analógia so situáciou augusta 1968 prebíja kritiku ukrajinských chýb. Áno, môžeme kritizovať, aká bola ukrajinská opozícia naivná, keď si myslela, že zvrhnutie Janukovyča napriek predchádzajúcej dohode s ním (zaštítenej ministrami Poľska, Nemecka a Francúzska) znamená definitívne víťazstvo. Môžeme kritizovať nacionalizmus v tejto opozícii. Ale politik by mal rozoznávať priority. A prioritou je teraz fakt, že suverenita iných pre Putinovo Rusko nič neznamená. Zistenie zdvihlo zo stoličky českých politikov najrôznejšieho razenia od prezidenta Zemana cez ministra Zaorálka až po opozičníka Schwarzenberga. Nápadne však pôsobí, že necháva chladnými tých, ktorí mávajú suverenity plnú hubu alebo si ju dávajú do názvu politickej strany.
Zbyňek Petráček, Lidové Noviny