Kvóty, ktoré Európska komisia navrhuje, znepokojili verejnosť. Sú však druhotným problémom. Aj preto, že rozdelenie dvadsiatich tisícok migrantov medzi dvadsaťosem členských štátov EÚ sa netýka státisícov migrantov, ktorí do Európy prišli už skôr alebo prichádzajú teraz. Tieto kvóty sú skôr ponukou ďalším, aby sa o vstup do Európy usilovali. Riešením by bolo niečo úplne iné: nahlas oznámiť, že každý, kto sa nelegálne dostane do Európy, bude okamžite poslaný späť.
Autoritatívny Brusel
Možnosť Európskej komisie, aby jednotlivým krajinám autoritatívne určovala, koľko migrantov majú prijať, je priamym dôsledkom prijatia Lisabonskej zmluvy. Bez nej by také „úlohy“ z Bruselu nemohli prísť. Ľudia sa dnes pýtajú, čo majú robiť. Niečo robiť mohli pred šiestimi rokmi – podporiť ma, aby som Lisabonskú zmluvu nepodpisoval.
Kvóty nie sú podstatou problému. Tá je vo výraznom náraste žiadateľov o „prijatie v Európe“ a o podieľanie sa na jej „sociálnom komforte“. V médiách aj v politických debatách používané slovo utečenci je však nesprávne. Nie sú to utečenci, lebo oni pred ničím neutekajú, oni utekajú za niečím. Neutekajú kvôli hladu. Kvôli hladu v Afrike umierajú iní, ale tí nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie veľkej sumy prevádzačom za transport cez Stredozemné more.
Zmätok vnáša do diskusie názor, že Európa vymiera, že ubúda potrebných (!) pracovných síl, že migranti vec vyriešia. Tým by sme mali povedať, že drvivá väčšina migrantov nie sú „hľadači práce“. Zmätok vnášajú aj tí, ktorí si vo svojom poblúznení myslia, že je monokulturalismus pozostatkom minulej, nedostatočne vyspelej éry ľudstva, a preto propagujú multikulturalizmus ako akúsi novú, vyššiu etapu vývoja ľudského rodu.
Politici sa o skutočných príčinách masovej migrácie do Európy neodvažujú vážne premýšľať. Ponúkam dve hypotézy:
Rozstrieľaný Blízky východ
1. Príčinou je destabilizácia relatívne stabilných režimov v arabskom a africkom svete. Bez nedomyslenej Bushovej invázie do Iraku by nevznikol dnešnej Islamský štát, a tým dnešné emigrácie zo Sýrie. Bez destabilizácie arabských štátov severnej Afriky spoluorganizovaním a podporou tamojších „arabských jarí“ by sa tak ľahko migranti z hĺbky Afriky do Európy nedostávali. Keby som nesedel v marci 2011 na summite Európskej únie, tak by som možno nemal nárok niečo hovoriť. Tam sa – s mojím nesúhlasom (rovnako nesúhlasila Angela Merkelová a rumunský prezident Basescu) – cez veľký tlak Sarkozyho a Camerona síce ešte nerozhodlo o bombardovaní Líbye, ale hneď v nasledujúcich dňoch Francúzi bombardovať začali. To spôsobilo dnešnú migráciu z Líbye.
2. Príčinou je aj európsky sociálny štát. Pred desiatimi rokmi som na inom summite EÚ protestoval proti správe prezidenta Chiraca, ako zabrániť migrácii zo severnej Afriky. Hovoril len o polícii, vojsku, strážnych člnoch. Replikoval som, že k nám svojou iracionálne sociálnou politikou migrantov lákame. Prezident Chirac začal kričať, že Klaus chce zlikvidovať európsky sociálny štát. To síce chcem, ale to som si na tomto zasadnutí navrhovať nedovolil. Iba som chcel jasne povedať, kde je skutočná príčina.
Recept na to, čo s migrantmi robiť, Európa nemá. Bude organizovať zberné či utečenecké tábory, ktoré sú – a palestínska skúsenosť to jasne ukazuje – len čakárňou na akúsi neznámu budúcnosť? Že v týchto palestínskych „čakárňach“ vznikol Hamas, vie asi každý.
Spojené štáty to vedia
Riešenie si vyžaduje odvahu, rozhodnosť, rezolútnosť, nie nezodpovednosť, ktorá prevládla v európskom superštáte, v EÚ. Tu sa to všetko začína a končí. Sebavedomé štáty, ako sú USA, Austrália, Japonsko či rad ďalších, by to, čo sa deje v Európe, nikdy nedopustili. Vinníkom je opäť mylný koncept Európskej únie.