Vyzerá to tak, že virtuálna mena bitcoin sa ocitla na križovatke po tom, ako MtGox, najväčšia burza, na ktorej sa obchodovala, doslova zmizla. Zmizlo aj asi 750-tisíc bitcoinov (približne 300 miliónov eur). Ťažko povedať, čo je za touto mimoriadnou udalosťou, no ostatné burzy obchodujúce bitcoin vyjadrili odhodlanie pokračovať v obchodovaní.
Táto virtuálna kryptomena vznikla v roku 2009 a je úplne iná ako tzv. fiat meny, čo sú klasické meny ako dolár, euro či jen. Nie je centralizovaná, ani transakcie s ňou a nevydáva ju žiadna inštitúcia. Existuje len v digitálnej forme a jej vlastníctvo konkrétnou osobou nie je nikde zaznamenané. Práve táto vlastnosť je pre mnohých dôležitá, pretože transakcie a obchody s ňou sú nevystopovateľné. Mohla by sa využívať pri rôznych, z pohľadu štátov, ilegálnych aktivitách a jej vlastníci by sa mohli vyhnúť zdaňovaniu príjmov.
V dnešnom svete, kde klasické meny a transakcie v nich sú pod čoraz prísnejším dohľadom autorít, predstavuje bitcoin pre jedných hrozbu (napr. kvôli obchodu so zbraňami či financovaniu terorizmu), no pre iných únik pred bdelým dohľadom Veľkého brata. Navyše, spôsob vzniku nových bitcoinov nepodlieha arbitrárnemu rozhodnutiu nijakých smrteľníkov, pretože ich generuje algoritmus a musia sa „dobývať“ zložitými matematickými výpočtami. Vo svete, kde centrálne banky kvantitatívne uvoľňujú a prakticky menovo financujú štáty podľa vlastného úsudku, je to veľmi vzácna vlastnosť. Je to podobné drahým kovom, ktorých je tiež len obmedzený objem a musia sa dobývať spod zeme. Z tohto dôvodu by bitcoin mohol slúžiť ako uchovávateľ hodnôt.
Domnievam sa, že stále ide o projekt, ktorý môže stroskotať. Jednak kvôli tomu, že ide o úplne nový prístup a stále nie je jasné, či technológia, ktorá umožňuje vznik a transakcie s bitcoinom, je úplne bezpečná a odolná voči hackerom (zatiaľ nie je) a aj preto, že prináša nové hrozby. Nová mena má preto veľa odporcov, a nie je možné ju bežne získať platbou z bankového účtu, kreditnej karty či napr. cez systém Paypal. Práve tieto neistoty spôsobujú veľké výkyvy hodnoty bitcoinu a to, že zatiaľ nemá jednu z funkcií meny – meradla hodnôt.
Význam digitálnej meny je však v tom, že ukázala nový smer. Technológie sú schopné zmeniť aj koncept meny či finančných nástrojov a transakcií s nimi. Softvér, ktorý je za bitcoinom, inšpiroval ďalších a vznikajú platformy (napr. Ethereum), ktoré umožnia vznik decentralizovaných autonómnych organizácií fungujúcich ako súčasné korporácie – budú mať akcionárov a zdroje, platiť dividendy a platy, no budú riadené zdrojovým kódom. Nebudú preto potrebovať rozhodovacie orgány. Virtuálne meny fungujú na podobnom princípe a nová platforma bude schopná replikovať v podobe kódu hocijaký finančný nástroj či transakciu. Bude zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa vývoj pohne – či k silnejšej centralizácii, reštrikcii a kontrole (s obmedzením využívania hotovosti), alebo k distribuovaným, autonómnym systémom prinášajúcim viac rizika i slobody.
Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko