Vláda minulý týždeň schválila zámer nahradiť vrtuľníky Mi-17 americkými UH-60 M Black Hawk. Ide o najväčší zbrojný nákup v histórii Slovenska. Ten však paradoxne neprinesie nárast, ale pokles schopností vrtuľníkového letectva, a čo je horšie – kolaps zvyšku armády.
Neexistuje koncepcia
Celý zámer vyvoláva vážne otázky: Black Hawky sú dobré stroje. Prečo však chceme nahradiť Mi-17 vrtuľníkom inej kategórie s tretinovou transportnou kapacitou? A prečo 9, a nie 6 alebo 12 kusov? Kde je nejaká koncepcia, ktorá dáva odpovede? Ako je možné, že sa pri takom obrovskom investičnom zámere nevyhlási tender? Ktorýkoľvek z veľkých výrobcov by sa rád prihlásil, Augusta-Westland už priamo avizoval, že je schopný predložiť porovnateľnú ponuku.
A predovšetkým, kde je nejaká koncepcia, ktorá hovorí, že práve do vrtuľníkov treba investovať také obrovské prostriedky? Prečo nie do delostrelcov alebo motostrelcov, kde sa technika doslova rozpadá?
Kolaps armády
Kľúčovým problémom celého návrhu je, že plánovaná suma – 261 miliónov dolárov – je približne štvornásobok ročných investícií do výzbroje. Aj pri rozložení v čase a zvýšení rozpočtu takýto nákup odčerpá podstatnú časť investičných zdrojov armády. Ak sa kúpia aj Glváčom plánované radary, transportné Spartany, či prenajmú stíhačky Gripen, armáda dlhé roky nebude môcť obstarať nič iné. Ani len pištoľ. Čo by to znamenalo pre bojaschopnosť armády, je zrejmé – kolaps.
Skutočný motív tohto nekoncepčného nákupu je možno iný. Firma Aero Vodochody je subdodávateľom pre výrobcu Black Hawkov – firmu Sikorsky. Aero patrí Pente. Je možné, že jedného rána zazvonil ministrovi Glváčovi telefón a hlas podobný premiérovi oznámil:„Penta chce zvýšiť objem subdodávok pre Sikorsky, treba to podporiť nejakým nákupom. Vybav to.“
Pokles bojaschopnosti
Podľa informácií zverejnených americkou vládnou agentúrou DSCA má Slovensko kúpiť len tzv. holé vrtuľníky v základnej výbave a ich logistické zabezpečenie. Bez výbavy ochrannými a rušiacimi systémami, a teda neschopné pôsobiť v bojovej zóne, bez výzbroje, a dokonca bez schopnosti lietať v noci. Čím dostaneme horšie „vrtuľníkové spôsobilosti“(Glváč) ako s dnes prevádzkovanými Mi-17. Úplne nezodpovedanou zostáva otázka: ako bude SR v budúcnosti zabezpečovať Leteckú pátraciu a záchrannú službu (SAR)?
Cena...
Prednosťou nákupu má byť výhodná cena a nemožnosť korupcie, keďže sa tak deje cez vládny program USA. Ani jedno nie je pravda. Vďaka rozbujnenému lobingu patria americké armádne nákupy medzi vôbec najdrahšie na svete.
V porovnateľnom tuniskom tendri stáli „holé“ Black Hawky 12 mil. dolárov za kus. Systémová cena – okrem logistiky aj vrátane spomínanej kompletnej výbavy, výzbroje a munície je 58 mil. dolárov. Cena našich vrtuľníkov má byť 29 mil. za kus. Celý rozdiel medzi cenou „holých“ strojov a finálnou však na rozdiel od tuniského tendra tvorí logistické zabezpečenie, výcvik a servis. Priestor na korupciu je presne tu. Tieto služby totiž bežne dodávajú privátni kontraktori. Logicky je najväčším favoritom Aero. A teda Penta.
... ktorá bude rásť
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude Slovensko musieť zakrátko Black Hawky modernizovať – minimálne systémami na let v noci a zabezpečenie SAR. To znamená ďalšie desiatky miliónov dolárov. Ak budeme chcieť aj výstražné a ochranné systémy na použitie v bojovej zóne, výzbroj a muníciu – ako už avizoval šéf generálneho štábu, budú to už stovky miliónov dolárov.
Týmto (a ďalšími plánovanými) nákupmi Smer vyčerpá investičné zdroje armády na dlhé roky. Robí rozhodnutia za dve budúce vlády, ale prenecháva im časovanú bombu financovania armády. Pričom existujú aj lacnejšie alternatívy modernizácie.