Možno ste to už videli. Niekto to prestane zvládať, lebo je toho priveľa, a prepne mu v hlave. Začne sa na každého šťastne usmievať. V srdci pocíti lásku a mier a veľkú radosť. V hlave oslobodzujúcu prázdnotu. A na každého, na každého radostne máva z okna.
Presne toto sa stalo Európskej únii.
Európa sa pri utečencoch zbláznila. Nie celkom a nie celá, ale... Zreteľne. „Lídri“ v Nemecku, Rakúsku a vo Francúzsku začali pod náporom utečencov stresovať. A klamať. Aj nás, aj samých seba. Správajú sa celkom iracionálne. Vyzývajú na hromadné porušovanie práva a zákonov. A tým, ktorí si zachovali zdravý rozum, nadávajú a robia z nich nenormálnych.
Pri utečeneckej kríze tu máme dva základné prístupy. Anglosaský, ktorý uplatňujú Spojené štáty, Veľká Británia a Austrália. Preferujú ho aj východoeurópske štáty (Maďarsko, Česko, Slovensko, Slovinsko). Systém stojí na dodržiavaní medzinárodného práva, pravidiel OSN a domácich zákonov. Utečencom garantuje pomoc a bezpečnosť v záchytných utečeneckých táboroch, napríklad v Libanone a v Turecku. Systém rozlišuje medzi utečencami, ktorým doma hrozí prenasledovanie, a ekonomickými migrantmi (ktorých je všade väčšina, dokonca aj v nemeckom azylovom konaní). Systém spravidla netoleruje ilegálnych imigrantov – teda tých, ktorí svojvoľne a nelegálne prekračujú hranice. K takýmto ľuďom sa v Spojených štátoch či Británii pristupuje ako k „ilegálom“(illegals) a sú vracaní späť do táborov alebo domov.
Tento systém je pomerne prísny. A správny. Garantuje poriadok, bezpečnosť a spravodlivosť. A celkom eliminuje chaos, rozvrat,„cesty smrti“ a rozmach prevádzačskej mafie. Tí utečenci, ktorým hrozí prenasledovanie, dostanú azyl. Ostatným sa pomáha v záchytných táboroch.
Druhým prístupom je stresovanie a chaos, ktoré vidíme v západnej Európe (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko). Tieto krajiny celkom rezignovali na dodržiavanie medzinárodných pravidiel a vlastných zákonov. Nie preto, že by boli zlé. Skôr preto, že to jednoducho nezvládli. Zlyhali. Preto tu máme namiesto systému zmätok. Tolerujú sa ilegálne pochody utečencov z táborov v Turecku a Grécku do Nemecka. Hoci v Turecku a Grécku nie je vojna... Nemci pri Sýrčanoch prestávajú rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Vítajú každého. Hoci medzinárodné pravidlá a medzinárodný poriadok stoja na tomto rozlišovaní... Toleruje sa úplný rozklad hraníc a schengenských pravidiel.
Výsledkom tohto európskeho zmätkovania a „otvorenosti“ je rastúci apetít utečencov po útekoch z táborov, po ilegálnej migrácii a po službách prevádzačskej mafie. So všetkými rizikami pre európske krajiny – aj pre zúfalých utečencov. Ďalším výsledkom tohto nezvládnutého šialenstva je rozklad toho, čomu naši predkovia hovorili európske právo a európsky poriadok.
So stratou rozumu to zašlo tak ďaleko, že tu máme úplne zvrátenú scénu. Maďari sa rozhodli dodržiavať schengenské pravidlá a zabezpečiť hranicu pred náporom ilegálnych imigrantov (illegals). A majú byť za to potrestaní. Nemci a Rakúšania, ktorí politikou otvorených dverí podporujú výbuch ilegálnej migrácie a zhadzujú spoločné medzinárodné a európske (schengenské) pravidlá, majú byť oslavovaní ako hrdinovia.
A pritom za tým vôbec nie je európske hrdinstvo, ale európska neschopnosť. Neschopnosť presadiť poriadok v Stredomorí a v Sýrii. Neschopnosť udržať hranice a schengenský priestor. Neschopnosť zabezpečiť záchytné tábory. A neschopnosť pomáhať utečencom zákonnou cestou.
Nemecko dopadlo ako bohatý starec. Nevládze konať. A všetky problémy v dome hasí otvorením peňaženky. Svojej aj našej.