Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.11.2015, 00:00

Adela Banášová: Trenažér objektívneho úsudku

Možno poznáte nemecký výraz Wunschdenken. Jedným slovom poukazuje na túžbu človeka myslieť si to, čo chce, vidieť to, čo chce, nepočuť to, čo nechce, alebo čítať to, čo chce v texte vidieť. Wunschdenken je spoľahlivý filter, ktorý funguje na základe našich predsudkov, želaní, túžob, ale aj zranení, tráum a celej veselej mozaiky toho, čo sa nám prihodilo, a nestihli sme si to zo seba otrepať ako omrvinky po jedle.

Wunschdenken nemá nič do činenia s inteligenciou alebo úrovňou vzdelania. Aj vychýrený intelektuál dokáže vďaka osobným zraneniam úplne opustiť triezvy úsudok a haniť niekoho, do čieho príbehu vôbec nevidí. Toto „filtrované“ uvažovanie skvelo podporuje napríklad bulvár, ktorý vnímam ako vynikajúci trenažér objektívneho úsudku. O kadekom si svoj príbeh neraz vymysleli čitatelia bulváru, ale nijak inak sa v pokrivovaní príbehov neprejavil ani „intelektuálny underground“. Ako vravím, je to o človeku a jeho filtrovaní, ktoré je často také silné, ako je silné jeho ego. Deje sa to každému z nás a každý z nás postrehol, ako si sám filtruje to, čo mu vyhovuje – lebo mu to zapadá do nejakej prijateľnejšej verzie reality. Či už ide o to, aby sa nám ľahšie žilo s väčším úspechom iného, alebo aby sa nám darilo pretĺkať sa s nedostatočným uznaním v spoločnosti.

Nedávno ma ohúrili hostia v Milujem Slovensko – mladí reprezentanti v debatovaní. Učia sa argumentovať napríklad aj tak, že v „ringu“ zastávajú často pridelený názor, s ktorým sa osobne nestotožňujú. Vraj ich to učí chápať pohľad druhej strany. Až na nevýhodu toho, že sa s takýmito ľuďmi nedá schuti pohádať, je to geniálny prístup.

Jeden môj známy stále pracuje pre isté médium, ktoré nedávno za stredne veľkého hluku prevzali iní majitelia a mnohí zamestnanci ho opustili. Jeho kamaráti, ktorí odišli do nového média, mu vytkli, že by sa už mal konečne pridať na tú „správnu stranu“. Blíži sa 17. november a myslím, že aj v súvislosti s tým si možno fajn pripomenúť, že takéto „kamarátske odporúčania“ dostávali ľudia dlhé desaťročia a dostatočne veľa. Vyštrngali sme si slobodu, tak si ju vážme a nestavajme si ostnaté drôty z nášho vlastného Wunschdenken. Napokon aj tak zaháňame do úzkeho výbehu len samých seba a to je tá najsmutnejšia verzia neslobody.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.