Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.08.2014, 00:00

Viac európskych peňazí do výskumu

Diskusia v HN

Slovensko má na počet obyvateľov tretie najhoršie čerpanie financií z nedávno ukončeného 7. rámcového programu Európskej únie. Slovensko z tohto sedemročného balíka pre vedecké a výskumné projekty v objeme 52 miliárd eur vyčerpalo len 35 miliónov. Na porovnanie, susední Česi 129 miliónov – a to tiež patria do skupiny málo efektívnych čerpateľov. Horší ako Slováci boli už len Poliaci a Rumuni.

Dnes sa opäť začína intenzívne hovoriť o podpore vedy a výskumu. Pripravuje sa transformácia Slovenskej akadémie vied. A vláda sa, po výzvach od zamestnávateľov, chystá pripraviť motivácie pre firmy, aby viac investovali do výskumu a vývoja. Stimuly môžu v niektorých obmedzených prípadoch významne pomôcť. Ale bez iniciatívy zo všetkých strán to nepôjde.

Nemáme partnerov

Programy Európskej únie existujú práve nato, aby všetko financovanie nebolo na národných vládach. Vo vede to má ďalší význam. Financovanie cez medzinárodné konzorciá prispieva k efektívnej deľbe práce a rýchlemu šíreniu poznatkov. Na Slovensku existuje niekoľko pracovísk, ktoré majú skvelú medzinárodnú povesť a ktoré nemajú veľký problém získavať medzinárodné granty.

Týchto niekoľko lokalít zodpovedá za väčšinu čerpania spomínaných 35 miliónov. Čo robia ostatní? Problém je, že slovenské univerzity sú často veľmi málo orientované na výskum. Okrem toho majú len minimum zahraničných partnerov, s ktorými by mohli ísť do výskumných konzorcií.

Podobne však i zamestnávatelia, ak majú vážny záujem, môžu tlačiť univerzity do spolupráce a pomáhať im získavať financie. Pomocou Horizontu 2020 napríklad EÚ presadzuje systém priemyselných doktorátov podľa severského vzoru. Za peniaze zo zdrojov EÚ sa môžu firmy s vysokými školami dohodnúť na spoločnom vzdelávaní doktorandov.

Nové programy únie

V súčasnosti už beží nový sedemročný program financovania vedy v Európskej únii pod názvom Horizont 2020. Je ešte väčší ako ten predošlý, vyčerpať by sa v ňom malo až 80 miliárd eur. Má viacero novátorských prvkov. Napríklad sčasti prekonáva problém, že dosiaľ sa financie viazali na inštitúcie. V porovnaní s tým napríklad Američania oveľa častejšie granty viažu na osoby a tímy, takže excelentní vedci môžu bez problémov migrovať a peniaze idú s nimi. To teraz zmenil program Európskej výskumnej rady, včlenený pod Horizont 2020. Excelentní výskumníci rôznych úrovní, od začínajúcich až po dlhoročné kapacity, si tam nájdu svoje kategórie financovania.

Dôležitý je tiež pokračujúci program podpory mobility vedcov. Dá sa cezeň veľmi efektívne financovať napríklad repatriácia významných slovenských vedcov späť do domácich podmienok. Len treba financie zorganizovať. A najmä vytvoriť doma podmienky, aby sa sem tí vedci chceli vracať.

Nielen stimuly

Európske programy sa však zďaleka nekončia iba Horizontom 2020. Nový program Erazmus+kombinuje jadro starého Erazmu, teda financovanie krátkodobej migrácie študentov. Ale súčasne je oveľa rozsiahlejší. Sú v ňom významné zdroje na financovanie vzdelávacích aktivít pre stredoškolských študentov, na financovanie odborného vzdelávania, celoživotných vzdelávacích programov a podobne. Čo sa týka vyslovene aplikovaného výskumu a rozvíjania inovácií priamo vo firmách, sú naň zdroje z ďalších komunitárnych programov.

Jednoducho veda a výskum sa nemusia financovať len cez stimuly, peniaze daňových poplatníkov alebo štrukturálne fondy. Samozrejme, vláda sa tiež nemôže zbavovať zodpovednosti. Doteraz chýbal aj lepší manažment informácií, aj efektívnejší tlak na financovanie z európskych zdrojov. A to sa musí zmeniť.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.