Jaj, to sme sa napočúvali, ako musia byť Gréci zodpovední, ako musia reformovať, aby boli konkurencieschopnejší a ako im nesmie Slovensko posielať ďalšie peniaze, lebo je oveľa chudobnejšie. A keď prišlo na lámanie chleba, stal sa presný opak. Obidvaja geroji, Fico i Kažimír, sklopili uši a poslušne súhlasia s ďalším, už tretím balíkom „pomoci“ pre Grécko. Môžeme hádať, či dôvodom je, že Iveta Radičová pohrozila hlasovaním o dôvere vlády, alebo iba obyčajná zbabelosť.
V každom prípade, tretí „záchranný“ balíček nemá nič spoločné so záchranou Grécka. Ide o to, že eurozóna vnúti Gréckom dobrých 80 miliárd eur, aby poplatili staré dlhy a príslušné úroky. Výsledok bude, že (1) verejný dlh Grécka stúpne z takmer 180 percent HDP na viac ako 200 percent a podiel Slovenska na ručení stúpne z 1,5 miliardy eur na viac ako dve. Ak si niekto myslí, že týmito novými dlhmi budú splatené dlhy, za ktoré Slovensko už ručí, je na omyle. Tie sú splatné až po roku 2020.
Platobná neschopnosť Grékov je medzičasom holá skutočnosť. Až na nejaké drobnosti prestali Gréci splácať úvery už v prvej polovici júna a netreba byť géniom, aby bolo jasné, že ak sú platobne neschopní pri 180-percentnom dlhu, nebudú zrazu platobne schopní, ak verejný dlh stúpne na 200 percent. A práve tu je problém. Článok 13 zmluvy o trvalom eurovale požaduje, aby krajina bola schopná splatiť svoje záväzky. Trvalý euroval (ESM) už len z tohto dôvodu nesmie poskytnúť Grékom ďalšie peniaze.
Okrem toho zmluva o fungovaní európskej únie (v podstate európska ústava) hovorí v článku 136 ods. 3 o tom, že ESM smie poskytnúť peniaze len vtedy, ak je ohrozená celá eurozóna, nie iba jednotlivá krajina. V podstate každý vplyvný politik sa medzičasom stihol vyjadriť, že medzičasom nákaza Gréckom nehrozí, lebo boli realizované rôzne opatrenia. Rovnako ani investori nevidia možnú nákazu Gréckom. O ekonomických argumentoch radšej písať nebudem, tie sú všetky proti tým psím kusom, ktoré momentálne stvára eurozóna.
Po tom, čo aj grécky parlament schválil toto hrubé porušovanie platných pravidiel a z ekonomického pohľadu čisté šialenstvo, ostáva dúfať, že niektorá krajina eurozóny predsa len povie „stačilo“. Slovensko s dvomi gerojmi na čele to zrejme nebude, tí sa zmôžu akurát tak na silácke reči.