Uplynulé týždne priniesli troje zaujímavých volieb. Na prvý pohľad bez väčšieho významu pre eurozónu a EÚ, no v skutočnosti každé z nich skrývajú istý potenciál povestného „mávnutia motýlích krídel“.
Najprevarenejšie boli, samozrejme, parlamentné voľby v Grécku, ktorých výsledky potvrdili Tsiprasovu úspešnú taktiku zbavenia sa vnútornej opozície. Syriza zrecyklovala koalíciu s nacionalistami a opozícia je prevažne proeurópska. Všetko začína vyzerať, akoby prvý polrok roka 2015 bol iba zlý sen. Trojka hlási opatrný pokrok reforiem pred prvým hodnotením záchranného programu, ktoré je plánované na 15. november. Plná polovica opatrení musí byť vykonaná za prvý štvrťrok, teda práve do novembra.
Dobré správy hlásia banky. Prvýkrát od októbra 2014 nenastal pokles vkladov. Naopak, Gréci do bánk vložili zhruba o 300 miliónov viac, ako z nich vybrali. Obmedzenia výberov peňazí však ostávajú zavedené aj na najbližšie mesiace, kým bude prebiehať rekapitalizácia bánk. Nič sa nemení ani na fakte, že grécke banky stratili od vypuknutia krízy plnú polovicu vkladov – teda asi 120 miliárd. Ekonomika sa naďalej nachádza v stave hlbokého spánku. Hoci bol chvíľu pokoj, grécky minister financií
pred pár dňami opäť pripomenul nevyhnutné – bude musieť prísť odpustenie dlhu. Jednou z teoretických foriem, ktorá sa v posledných týždňoch preberala, je napríklad zastropovanie ročných nákladov na dlh voči gréckemu HDP. To bude pre krajinu zaujímavé najmä po roku 2022, keď začne splácať nielen úroky, ale aj istiny z pôžičiek.
Druhé voľby sa odohrali v Katalánsku. Tento španielsky región so separatistickými chúťkami už usporiadal neoficiálne referendum, ktoré však nepritiahlo významný záujem voličov. Teraz však regionálne voľby s rezervou (72 zo 135 kresiel) vyhrali strany s výrazným príklonom k nezávislosti. A hneď predstavili veľké plány – vybudovanie vlastného daňového systému, vlastní sudcovia a dokonca aj katalánska centrálna banka. No okrem jasného odporu centrálnej vlády budú musieť prekonať aj výrazné vzájomné ideologické spory. Vlna separatizmu v EÚ tak ostáva zatiaľ len na úrovni mávania motýlími krídlami.
Tretie voľby prebehli v Británii takmer bez povšimnutia. Vo vnútrostraníckom hlasovaní sa predsedom labouristickej strany
stal Jeremy Corbyn. Strana šokovaná zdrvujúcou porážkou v posledných voľbách sa rozhodla radikálne uťať trend nemastných-
neslaných politikov „tretej cesty“ a zvolila do svojho čela človeka, vedľa ktorého Tsipras vyzerá ako finančník z Wall Street.
Okrem tradičného zvyšovania daní má v talóne aj také chuťovky ako maximálnu mzdu, znárodnenie železníc či energetiky, financovanie výdavkov ešte masívnejším tlačením peňazí či regulované nájmy. Bizarných politikov je v Európe dosť, no tu ide o predsedu strany so storočnou tradíciou a reálnymi šancami vyhrať voľby.