Gastrolístky používa 750-tisíc zamestnancov. Priemerná hodnota jedného je 3,5 eura. Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote 70 eur. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom:45 percent sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 percent zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.
Stravenky žijú
Existencia gastrolístkov komplikuje život takmer všetkým. Gastrolístky sú ceniny vyžadujúce špeciálny režim, čím zvyšujú zamestnávateľom administratívne náklady. Zamestnanci de facto dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Zvyšujú tiež náklady reštauráciám a obchodom, ktoré získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť u ich emitentov za poplatok.
Keď bol pred troma rokmi na stole návrh na zrušenie gastrolístkov a povinný 55-percentný zamestnávateľský príspevok sa mal jednoducho vyplácať zamestnancom do mzdy, odborári s návrhom v zásade súhlasili. Návrh však neprešiel a gastrolístky žijú dodnes. Jediný, kto z nich tak má prospech, sú licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci (prostredníctvom zamestnávateľov) musia gastrolístky nakupovať.
Slušné zisky
Gastrolístky sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. Tá je v Zákonníku práce obmedzená na tri percentá z nominálnej hodnoty stravného lístka. Gastrofirmy tak majú garantované príjmy takmer 20 miliónov eur, ktoré pochádzajú z miezd zamestnancov. Zisk týchto spoločností často vysoko prevyšuje milión eur ročne, zisková marža (podiel zisku na tržbách) môže dosahovať aj 30 percent.
Obáva sa azda zákonodarca, že by ľudia po zrušení gastrolístkov prestali obedovať? Obdobný argument skutočne zaznel – od šéfa Asociácie emitentov stravovacích poukážok. Nemal by potom štát povinne vyplácať vo forme gastrolístkov aj časť starobného dôchodku? U dôchodcov azda nehrozí, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety? A nemala by vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami určenými na konkrétny účel (oblečenie, dovolenka, vybavenie domácnosti), aby zamestnanec splnil predstavy ministerských úradníkov (a záujmových skupín) o míňaní príjmu?
Prepojený biznis a štát
Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup.
Základnou otázkou ostáva: má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo štátni úradníci s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok? Gastrolístky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátnou mocou silnejšie ako záujmy občanov. Tak ako pri iných sociálnych opatreniach treba mať aj tu na zreteli, či politikom leží na srdci viac komfort pracujúcich, alebo biznis spriatelených firiem na úkor všetkých ostatných.
Ján Dinga, analytik inštitútu INESS