Vláda Roberta Fica pripravuje nižšiu sadzbu DPH na potraviny. To znie pekne, sociálne, takto je to vo väčšine členských krajinách EÚ, no napriek tomu to nie je správne. Takýmto rozhodnutím podporí vláda totiž najmä bohatých.
Zoberme si napríklad šunku. Chudobný si kúpi desať deka strojovej šunky v akcii za 1 € netto (cena za kilogram je teda 10 € plus DPH), čo je pri 20 percentnej sadzbe 1,20 €. Bohatý si kúpi parmskú šunku za 40 €/kg plus DPH a nie deka, ale dve (v cene 9,60 € s DPH).
Ak zavedieme nižšiu sadzbu na potraviny v snahe pomôcť chudobným, povedzme znížime sadzbu z 20 percent na 10, ušetrí chudobný 10 centov, lebo jeho šunka nebude stáť s DPH 1,20 €, ale 1,10 €. Zároveň však bohatý ušetrí 80 centov, lebo cena jeho parmskej šunky klesne z 9,60 € na 8,80 €.
Bohatí kupujú nielen drahšie potraviny, ale ich kupujú aj viac a preto každé jedno euro "sociálnej pomoci" chudobným viaže na seba niekoľko ďalších eur pre bohatých, kvázi ako náklady na doručenie.
Štát môže samozrejme povedať, že nižšia sadzba nebude platiť na parmskú šunku, kaviár a pod., ale to je fakticky nemožné. Kategorizácia potravín takéto niečo neumožní, resp. umožní len čiastočne. Zároveň však musí niekto kontrolovať dodržiavanie nových, komplikovanejších pravidiel, čo zvýši byrokraciu. Dve sadzby DPH tiež vytvoria priestor pre podvody, lebo bude možné akože niečo vyrábať, čo má vstupy s vysokou sadzbou a výstupy s nízkou a štát bude musieť pravidelne vracať DPH.
Nižšia DPH na lieky zavedená pred niekoľkými rokmi je ešte väčší nezmysel, lebo ľudia neplatia za lieky (ľudia platia odvody do zdravotnej poisťovne), resp. doplatky za lieky DPH neobsahujú. Preto z nižšej DPH profitovala najmä PENTE patriaca Dôvera.
To, že väčšina krajín má na potraviny nižšiu DPH (Európska únia povoľuje jednu základnú sadzbu vo výške najmenej 15% a až dve nižšie sadzby, najmenej vo výške 5%), neznamená, že toto riešenie je správne. Je to len dôsledok toho, že aj v iných krajinách sa politici radi hrajú na Ježiška. A samozrejme, automaticky nastupuje lobing za nižšiu sadzbu DPH pre turistický ruch, pre detské veci, pre reštauračné služby...
DPH jednoducho nie je vhodný nástroj na sociálnu politiku. Zmyslom DPH by mal byť len rovnomerný a jednoduchý výber nevyhnutného množstva peňazí na financovanie verejných statkov. A spravodlivý - kto viac minie, ten alikvotne viac odvedie. Akékoľvek deformácie (oslobodenia od dane, nižšie sadzby a pod.) tento stav len narúšajú. Je rozhodne lepšie mať jednu sadzbu vo výške 15 percent, ako 20% ne polovicu tovarov a služieb a 10% na druhú polovicu.
Aké je riešenie?
Riešenie je jednoduché - zaviesť jednu jedinú sadzbu DPH na úplne všetky produkty a čím nižšiu. Ak má vláda prostriedky na zníženie DPH, tak môže vrátiť DPH na 19 percent. Pripomínam, že v roku 2010 som horko ťažko súhlasil so zvýšením DPH z 19% na 20% (a dnes to ľutujem, tento ústupok bol úplne zbytočný) za podmienky, že ako náhle klesne deficit pod tri percentá, pôjde sadzba automaticky späť na 19%. Takto sme to zapísali do zákona, žiaľ Robert Fico, veľký bojovník proti zvyšovaniu DPH, zákon zmenil a DPH ostala na 20 percent. Ak má dnes vláda viac peňazí (čo akože nemá, lebo nekonsoliduje) a môže si dovoliť zníženie na 18%, o to lepšie. A podporiť sociálne slabších treba premyslenou a účinnou sociálnou politikou, napríklad Odvodovým bonusom.