Pokosili nám celý park, človek by sa aj tešil, že funguje mestská údržba. No nemusí to byť vždy také skvelé, ako sa zdá. Istý mladý lepidopterológ mi vysvetlil, že motýle potrebujú po celý rok mať k dispozícií aj pokosené, ale aj „strapaté“ územia pre svoje rozmnožovanie a celkové spokojné „motýlenie“. Ony tie motýle sa totiž pária a množia rôzne a naše časté a jednoliate kosiace zásahy do prírody im to znemožňujú. Určite sme si všetci všimli, že motýľov je akosi menej, než sme ich stretávali v detstve, a tento môj dojem je potvrdený aj odborníkmi. Motýle nie sú len poletujúcou dekoráciou, ale rovnako ako včely slúžia na opeľovanie, a preto sú pre nás ľudí významné. Ich prežitie je trochu aj o našom prežití.
Ľudské oko naučené poriadku vníma ako peknú iba upravenú záhradku, pretože zodpovedá našim programom o kráse. Keby sme prišli na starý pozemok bez zásahu človeka, dovolili by sme si pokojne na túto „prírodnú záhradnú architektúru“ použiť slovo – škaredé. Inými slovami, páči sa nám zväčša to, čo podľahlo nejakej našej kontrole, vizuálne preferujeme to, čomu je náš mozog schopný porozumieť. Samozrejme, že pestujeme obdiv k divej prírode, ale vždy zalomíme rúčkami s úľubou vtedy, keď je lesný chodník pekne upravený a keď na jar začnú všetky záhradky naberať geometrické a jasné kontúry.
Takto jarne sa zamýšľam preto, že je možno príjemné si niekedy uvedomiť, že to, čo náš mozog vždy nevyhodnotí podľa naučených noriem ako krásne, podľa všemohúcej prírody krásne a hlavne dokonalé je. A dokonca to má často hlbší zmysel. Takže ak sa vám nechce kosiť, nechajte to ešte chvíľu tak – urobíte aktuálne pre „celok“ lepšie, ako keby ste počúvli estetické programy, ktoré už dávno udupali múdre zámery prírody. Nasaďte si namiesto trávnika lúku, pokosíte dvakrát do roka a je vybavené. Nemusíme všetko kontrolovať. Môžeme si občas oddýchnuť a nechať priestor kráse, ktorej nerozumieme. Možno nás potom ani tak neskolí jarná únava a vo vlastnej záhrade zas po rokoch uvidíme motýľa.
Adela Banášová, moderátorka