Pre tých, ktorí tento jav nepoznajú, krátke vysvetlenie. Ak žabu ponoríte do horúcej vody, tak vyskočí. Ak ju však dáte do studenej vody, ktorú zohrievate, necíti postupnú zmenu teploty, až sa nakoniec uvarí. Toto prirovnanie mi napadlo po tom, čo som sa rozprával s mnohými ľuďmi o zavedení ďalšieho obmedzenia bankových poplatkov. Tentoraz za vedenie bežného bankového účtu so všetkými potrebnými službami buď zadarmo pre nízkopríjmovú časť obyvateľstva, alebo za 3 eurá mesačne pre každého.
Toto nariadenie schválila vláda minulý týždeň. Skoro nikto túto zmenu nevníma negatívne. Veď prečo by aj klienti banky, ktorými sme drvivá väčšina Slovákov, vnímali negatívne to, že niekto zvrchu nariadi, koľko si môžu banky účtovať za normálnu finančnú službu. V prostredí, v ktorom sa roky vytvára dojem neférovo vysokých bankových cien... Zostáva mi len s úžasom pozorovať, ako sa ďalšie, naoko ľúbivé, masové opatrenie darí dostať urýchlene, bez analýz a odbornej diskusie, do praxe. Za prekrútenej a poohýbanej európskej logiky.
Na Slovensku budeme svetovou raritou, budeme mať sociálny účet a balík k tomu, u nás bankami dotovaný, a to pre každého! Bez politického odporu strán, bez odbornej či laickej reakcie. Bankovníctvo nie je monopol ani ústavou zaručené zdravotníctvo zadarmo či regulovaný plyn. Preto takáto cenová regulácia je zásadným negatívnym zásahom do konkurenčného a podnikateľského prostredia v bankovníctve. Najmä keď cena určená zvrchu je určená pod úroveň nákladov na takúto službu.
Pod vplyvom neustálych malých zmien, ktoré sú pre klienta pozitívne, avšak jednostranné a účelové, sa stávame ako spoločnosť necitlivými k tomu, ako tieto opatrenia pomaly, ale isto nabúravajú doteraz dobre fungujúci systém. V bankovníctve ide o kostru ekonomiky. V zmysle úvodnej metafory sa žaba postupne zohrieva. Ale nikto si to neuvedomuje. Okrem zavedenia rekordne vysokého bankového odvodu, ktorý bol však časovo ohraničený, považujem túto reguláciu za najväčší zásah do finančného sektora od opatrení vedúcich k paralýze druhého dôchodkového piliera.
Aj tam sa postupne zavádzali obmedzenia poplatkov, kontraproduktívna garancia výnosov, až to viedlo k nízkym zhodnoteniam úspor pre klientov. Na príčiny sa akosi zabúda. Zásadné negatívne zmeny sa obyčajne neodohrávajú skokovo, ale postupne, takmer nepozorovane, až dosiahnu kritickú hranicu zlomu.