Júnové zasadanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) prinieslo dve veci: ďalšie uvoľnenie menovej politiky a podporu poskytovania úverov reálnej ekonomike. Tieto opatrenia by mali prispieť cez zrýchlenie ekonomického rastu k návratu inflácie bližšie k plánovanej úrovni dve percentá. To vyplýva aj z makroekonomických projekcií odborníkov eurosystému z júna 2014, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie dosiahnuť 1,4 percenta v roku 2016.
Inflácia v eurozóne naráža na dno
Podľa rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat dosiahla ročná miera inflácie eurozóny v máji 2014 úroveň 0,5 percenta. Z vyjadrenia prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho je zrejmé, že deflácia bezprostredne nehrozí, ale čím dlhšie by pretrvávala extrémne nízka inflácia, tým môže riziko narastať. To súvisí aj s možným oslabením dôvery investorov v schopnosť Európskej centrálnej banky udržať rast spotrebiteľských cien v blízkosti inflačného cieľa.
Banky budú opatrné
Účinnosť opatrení Európskej centrálnej banky sa môže oslabovať procesom komplexného hodnotenia bankových súvah – v rámci prípravy na jednotný mechanizmus dohľadu od novembra 2014. Pripravované záťažové testovanie núti banky k zvyšovaniu kapitálu, čo môže znižovať ich záujem požičiavať podnikom a domácnostiam.
Preto najmä podkapitalizované banky by mohli využívať nové nástroje len obmedzene. Pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam si môžu „vylepšovať“ aj znižovaním úverovania. Keďže podkapitalizované banky pôsobia predovšetkým na periférii, môžu sa ďalej prehlbovať ekonomické rozdiely medzi severom a juhom Európy. Stimulačné opatrenia Európskej centrálnej banky opäť nemusia dostatočne preniknúť do reálnej ekonomiky. Dôvodom je pretrvávajúci slabý dopyt po úveroch vyplývajúci väčšinou zo splácania dlhov subjektmi súkromného sektora (domácnosti, firmy, finančné inštitúcie) a neistoty ekonomického vývoja.
Priaznivejší vývoj je možné očakávať od cielených dlhodobých úverov bankám až po plnom nábehu jednotného mechanizmu dohľadu Európskej centrálnej banky nad európskymi systémovými finančnými spoločnosťami. Ale podstatnejšiemu zvýšeniu poskytovania úverov bude pravdepodobne ďalej brániť oddlžovanie súkromného sektora a vývoj vo svetovej ekonomike.
Konflikt s Ruskom
Návrat inflácie k cieľu Európskej centrálnej banky bude z globálnych faktorov sťažovať predovšetkým spomalenie rastu čínskej ekonomiky s obmedzujúcim účinkom na ceny energetických komodít a potravín a postupné znižovanie mesačného tempa nákupu aktív (tlačenia nových peňazí) americkou centrálnou bankou Fed a následného odlevu kapitálu z rozvíjajúcich sa ekonomík.
Neistotu prehlbuje možné vystupňovanie napätia medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by pôsobilo proti oživovaniu európskej ekonomiky. Dosahy ekonomických sankcií na ruskú ekonomiku, ktoré by vyvolali zastavenie dodávok ropy a plynu do Európy, by mohli ekonomiku eurozóny vrátiť do recesie.
Abstrahujúc od dôsledkov pesimistického scenára ukrajinskej krízy načrtnutý vývoj ekonomického prostredia by mohol obmedziť pozitívne efekty z nových opatrení Európskej centrálnej banky len na ekonomicky silnejšie krajiny eurozóny.
Napriek ozdravovaniu bankovej sféry eurozóny budú banky pravdepodobne ďalej váhať poskytovať nové úvery rizikovým malým a stredným podnikom v periférnych ekonomikách. Tento vývoj by zvýšil nebezpečenstvo ďalšieho prehlbovania ekonomických rozdielov medzi krajinami eurozóny a bránil by dosiahnuť prognózované makroekonomické parametre.