Spôsob, akým českí a slovenskí oligarchovia v aktívnej spolupráci s vládou Roberta Fica ovládli SPP, je taký škandalózny, a v takom príkrom rozpore s verejným záujmom, že ak sa na nejaké rozhodnutie akejkoľvek doterajšej vlády v novodobej histórii Slovenska hodí výraz ekonomická vlastizrada, tak je to tento prípad.
Minulý týždeň Fico povedal: "My nemáme ako zabrániť vlastníkovi 49 %, aby svoj podiel jednoducho predal." Je to vedomá, sprostá lož, ktorú vyvracia aj materiál schválený vládou 12. 12. 2012, ktorý hovorí: "V zmysle súčasnej Akcionárskej zmluvy a stanov spoločnosti SPP je uskutočnenie Transakcie a súvisiaceho financovania podmienené udelením súhlasu Slovenskej republiky, resp. nevyužitím niektorých práv Slovenskej republiky."
To nevyužitie práv sa týka predkupného práva podľa článku 12 Akcionárskej zmluvy. V septembri 2008 Fico cez médiá odkazoval nemeckým a francúzskym akcionárom, že ich akcie kúpi: "My ho odkúpime za také isté peniaze, za aké minoritný podiel kúpili." Mimochodom, vtedy nemohol, lebo predkupné právo sa dá použiť len vtedy, ak druhý akcionár chce predať. Prečo ho teda neodkúpil v roku 2012, keď mohol a navyše za omnoho menej peňazí?
Vláda mohla a mala zabrániť vstupu EPH do SPP. Nielenže ide o investora vysoko rizikového (o praktikách J&T by sa dalo písať dlho, spomeniem len diaľničné mýto a konverzný kurz), ale zároveň takého, ktorý doteraz v plynárenstve nepodnikal. Tu stojí za zmienku ďalší citát R. Fica z roku 2001: "Získali sme informácie, že privatizácia SPP sa orientuje na investora, ktorý nemá nič spoločné s plynárenstvom. Potom budeme vyvodzovať zodpovednosť voči ľuďom, ktorí toto rozhodnutie prijmú."
Namiesto strategických plynárenských investorov dnes manažujú SPP finanční špekulanti. Ficova vláda im odovzdala nielen manažérsku kontrolu, ktorú mali predtým EON Ruhrgas a Gaz de France, ale navyše im de facto odovzdala aj kontrolu nad strategickým plynárenským majetkom, ktorú zahraniční investori predtým nemali. Svedčí o tom porovnanie starej a novej zmluvy. Kým predtým bol na rozhodnutie v súvislosti s nakladaním s majetkom potrebný súhlas dozornej rady, kde mal štát 7 zástupcov, odbory 3 a investor 1, dnes o tom rozhoduje osobitná väčšina v predstavenstve, čo je 5 zo 7. Investori majú v predstavenstve 4 ľudí, štát 3. Takže stačí získať jedného štátneho. Ani tu však žraloci nenechávajú nič na náhodu. V Predstavenstve Eustream, a. s., je nominantom štátu Robert Hančák, predtým zamestnanec J&T.
Ivan Mikloš poslanec SDKÚ-DS