Celkom oprávnene si naši starší ľudia v súvislosti s Ukrajinou spomenuli na rok 1968. Bleskové obsadenie Krymu im pripomenulo okupáciu Československa. Aj vtedy dominovala Sovietska armáda a rozhodnutie padlo v Kremli tak isto ako teraz v prípade Krymu.
Agresia, ktorá sa obráti proti Rusom
Rozhodnutie – vtedy i teraz – bolo prejavom veľmocenskej arogancie a chladného kalkulovania o bezprostredných ziskoch. Nepočítalo sa však s dlhodobými následkami. Nič nie je totiž trvácnejšie ako pocit poníženia národa po rozhodnutí politickej „verchušky“ iného národa.
Slováci už nikdy po roku 1968 nemali taký vrelý priateľský vzťah k Rusom ako predtým. Rana, ktorú Putin uštedril vzťahom Rusov a Ukrajincov, je veľmi hlboká. Darmo bude kremeľská propaganda opakovať, ako majú Rusi radi Ukrajincov, a odvolávať sa na slovanskú vzájomnosť.
Poníženie
Ukrajinci Moskve toto poníženie neodpustia. Následkom tejto politiky je nielen rozvrat vzťahov medzi štátmi, ale aj medzi prostými ľuďmi. Doteraz vedľa seba žili Ukrajinci a Rusi v priateľstve a v mieri, dnes stavajú barikády.
Nestabilita na Ukrajine a anexia Krymu spôsobí aj nepríjemné ekonomické následky. Obmedzia sa dodávky zemného plynu, otázne sú dodávky paliva pre jadrové elektrárne. Kríza neprospeje ekonomike ani zamestnanosti na Slovensku.
Juhoslovanský scenár
Politici, ktorí dovedú situáciu do takéhoto štádia, patria pred súd. Ešte nie je vylúčené, že pod tlakom zvonku sa situácia na Ukrajine postupne zmierni a k opakovaniu juhoslovanského scenára etnických vojen medzi blízkymi národmi napokon nedôjde. V Juhoslávii nezmyselne zahynulo vyše stotisíc ľudí. Tí, čo toto obdobie prežívali, s trpkosťou hovorili:„Keď niekto zabije jedného človeka, obesia ho. Keď zabije státisíce, pozvú ho na medzinárodnú mierovú konferenciu...“