Dáni vo štvrtok Bruselu ukázali, že nadšenie pre „čoraz bližšiu Európu“ má isté medzery nielen v Británii, ale aj na kontinente. Voliči voľbou „nie“ v referende potvrdili rozhodnutie ešte z roku 1993 nezúčastniť sa na niektorých spoločných európskych politikách v oblasti cezhraničného kriminálneho vyšetrovania. Paradoxne,„áno“ podporovala vláda aj opozičné strany, s výnimkou antiimigrantskej Dánskej ľudovej strany.
V ten istý deň však Európu čakal výbuch oveľa väčšej ekonomickej bomby. Čakalo sa totiž rozhodnutie ECB o znížení úrokovej sadzby ešte hlbšie pod nulu a rázne rozšírenie programu „tlačenia peňazí“. Nakoniec však zadunela len silnejšia petarda. Celé sa to začalo tragikomicky. Nervózne prsty ktoréhosi redaktora vo Financial Times vypustili do sveta chybný tweet a následne aj predpripravený článok o tom, že napriek očakávaniam ECB nič meniť nebude. Správa bola po chvíli zmazaná, no aj tá chvíľa stačila na rozbehnutie obchodov za miliardy dolárov. Vtipná demonštrácia toho, ako stačí vyslovenie jediného úradníckeho čísielka (niekedy dokonca neexistujúceho ako v tomto prípade) hádzať miliardami kapitálu po planéte.
Nakoniec ECB oznámila zníženie depozitnej sadzby z –0,2 na –0,3 percenta – čo je prvá zmena po viac ako roku. Banky tak za uloženie peňazí v centrálnej banke budú platiť viac ako doteraz. Prišlo aj k predĺženiu samotného kvantitatívneho uvoľňovania o šesť mesiacov až do marca 2017(pričom opcia ďalšieho predĺženia ostáva otvorená) v pôvodnom objeme 60 miliárd mesačne. Keďže už reálne začínalo hroziť, že ECB nebude mať čo nakupovať, oprávnené aktíva sa rozšírili o dlhopisy regiónov a municipalít. V nákupnom košíku sa tak môže už ocitnúť aj dlh Bavorska alebo Madridu.
Šéf ECB Draghi ako obvykle nezabudol podotknúť, že nové opatrenia považuje za úplne postačujúce súčasným okolnostiam, ale že banka necháva otvorené dvere, okná a možno aj kanálové poklopy pre prípadné budúce rozšírenie programu. A ako zvyčajne, Rada ECB nestála jednohlasne za ním. Zástupca Nemecka Jens Weidmann si zase myslí, že „obavy z poklesu cien by sa nemali brať naľahko, ale vo svetle dominantného postavenia poklesu cien energií na súčasnom slabom raste cien a už existujúcich rozsiahlych monetárnych opatreniach – ktoré môžu mať riziká a vedľajšie efekty – nepovažujem ďalšie uvoľňovanie za nutné“.
Naopak, trhy si žiadali oveľa viac, než dostali. Napriek ohlásenému zníženiu úrokov sa euro začalo okamžite posilňovať a akciové trhy zaznamenali poklesy od Ameriky až po Áziu. Úroky na španielskych, talianskych a portugalských dlhopisoch poskočili o 0,2 percenta vyššie. Investori chcú eurá parkovať v bezpečí, aj keby im ECB chcela za to ruky lámať. Na udržiavanie ilúzie bohatstva na akciových trhoch už nestačí kvantitatívne uvoľňovanie udržiavať, nestačí ho ani mierne zväčšovať. Nestačí krútiť kohútikom, záhradné hadice musia v chrlení peňazí nahradiť hadice požiarnické. Otázka znie, či sa vtedy už konečne tieto peniaze chytia v reálnej ekonomike, ako ECB neustále dúfa. Lebo ak nie, čo ďalšie ECB ponúkne?