Na severovýchode Slovenska nájdete jedno údolie. Pri bežnom pohľade nie je ničím výnimočné. Pekná príroda, zničené cesty, neskutočný pokoj. Keď sa však prejdete tamojšími dedinami, zistíte, že sú prakticky vymreté. A nie je to preháňanie. Ešte v roku 1942 žilo v piatich tamojších dedinách 938 obyvateľov, dnes je ich tam asi 57. Päť dedín (Nižná a Vyšná Vladiča, Malá a Veľká Driečna, Suchá) sa administratívne zlúčilo do jednej. Čo sa stalo? Jednoducho nebolo práce.
Paradoxne, problémy posledných rokov a tie z minulosti majú jedného spoločného menovateľa – prácu. Od nej sa odvíja vlastne všetko ostatné. Správy o tom, že austrálsky dodávateľ súčiastok pre automobilky Howe nevie nájsť dve stovky pracovníkov, akoby nezapadali do tohto konceptu. Až také nelogické pritom nie sú. Spoločnosť si jednoducho pre tento typ výroby vybrala zlú lokalitu. Metropola východu totiž zažíva IT boom. Príchod nadnárodných spoločností (IBM, RWE, AT & T atď.) a vytvorenie tisícok miest v podporných centrách na jednej strane znížili nezamestnanosť, na strane druhej zvýšil životné náklady. Napríklad už len v otázke bývania. Austrálčania pred rokom oznamovali, že priemerná hrubá mzda v závode bude 500 eur. Keď si od príjmu očisteného o dane a odvody (asi 410 eur) odpočítate náklady na dochádzanie, lákavosť firmy klesá aj pre cezpoľných.
Aj tento príklad ilustruje marazmus a skepsu, v ktorej sa východné Slovensko ocitlo. Okresy ako Svidník, Stropkov, Snina či Sobrance by tohto investora brali, on ich však nie. Chýba infraštruktúra. Bez nej investori neprichádzajú a okresy chradnú. Len z okresu Snina sa za posledných 15 rokov vysťahovalo takmer štyritisíc ľudí. Ďalší pritom pracujú mimo, trvalé bydlisko však nemenia. Domov sa podľa všetkého vrátia len ťažko. Adekvátnej práce je málo a aj keď sa nejaká nájde, distribuuje sa podpultovým spôsobom tým „správnym“ ľuďom. Začarovaný kruh. Z tisícok ľudí sa tak stávajú ekonomickí migranti. Zvrat v tomto smere tak skoro očakávať nemôžeme.
Keď sa pred rozdelením Česko-Slovenska hovorilo o pragocentrizme, teraz môžu niektorí spomínať bratislavocentrizmus. Ale Bratislava je v tomto smere nevinná. Ak sa pozrieme na výsledky parlamentných, komunálnych aj župných volieb, sú takmer rovnaké. Východniari (až na malé výnimky) volili kontinuitu. Nové tváre neprišli, osobnosti chýbajú. Pri kormidle sa držia staré štruktúry a ostatným je to vlastne jedno. Nejako si zvykli. A to je na tom všetkom najsmutnejšie...