Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.09.2015, 00:00

Dag Daniš: Ficova vzbura je riskantná, ale správna

Ak niekto útočí na naše základné práva, treba sa brániť.

Ficova vzbura proti Európskej únii a jej rozhodnutiam je mimoriadne vážny a riskantný krok.

To isté však platí aj o rozhodnutí únie, ktorým sa presadili záväzné kvóty pri prijímanie migrantov. Bol to jeden z najvážnejších zásahov do suverenity členských krajín od vzniku EÚ. Rozhodovanie o tom, kto má žiť na našom území a aké menšiny sa sem budú importovať, už nemá byť v našich rukách. Bude v rukách silnejších, ktorí majú sklon – a právomoc – rozhodovať za nás. Preto je celkom prirodzené a správne, že slovenská vláda proti tomuto precedensu bojuje. A využíva všetky politické a právne možnosti – nech sú akokoľvek malé.

V tomto spore totiž vôbec nejde o pár tisíc migrantov, ktorí majú byť presídlení na Slovensko. Európska komisia už priznala, že kvóty budú rásť – a budú trvalé. Každoročné. Angela Merkelová na stretnutí s poslancami CDU otvorene priznala, že sme len na začiatku mimoriadne veľkého problému, ktorý bude trvať roky. A ktorý je pre Európu veľmi riskantný, nákladný a náročný. Ďalej: Nemecko a Spojené štáty sa už stihli pohádať, ako by mali vyzerať ich kvóty v rokoch 2016 a 2017. Pretože v Turecku, Jordánsku a Libanone čakajú na presídlenie štyri milióny utečencov. A ďalšie milióny utečencov budú tlačiť na Európu z Afriky. Američania sú „ochotní“ zvýšiť azylovú pomoc o 5-tisíc utečencov. Potom o 15-tisíc... Hm. Yes, yes, wonderful. Zvyšné milióny utečencov budú táboriť pri hraniciach EÚ. Alebo za nimi. Veď prehnať sa ilegálne Schengenom je také ľahké.

Ak Európa nezmení svoju veľkorysú migračnú politiku a ak sa nezastaví experiment s protiprávnymi kvótami (z pohľadu utečencov je ich „pohadzovanie“ právne sporné), potom sem budeme importovať novú a početnú menšinu. A bez toho, aby sme to vedeli ovplyvňovať. Únia – alebo súdy pre ľudské práva – ešte nakoniec rozhodnú aj o tom, ako musíme financovať potreby „našich“ azylantov... A práve o tomto je spor Slovenska s úniou. Či sme ešte suverénna krajina, ktorá smie rozhodovať, komu a v akej miere otvoríme dvere. Alebo či sme už len malá súčasť európskeho štátu, kde si bude „centrála“ presúvať menšiny z kúta do kúta. Proti ich vôli. A proti vôli štátov. Ako Stalin v Sovietskom zväze...

Jednoducho povedané: ak niekto útočí na naše základné práva, sme povinní brániť sa. Búriť sa. A bojovať. Práva totiž nemajú len jednotlivci. Práva majú aj skupiny (národy) a štáty. Iste, časť suverenity sme dobrovoľne preniesli na EÚ. To však neznamená, že únia k nám bude pristupovať ako k svojej gubernii, rozhodovať za nás najcitlivejšie spory. A nanucovať nám „kvóty“, ktorými z utečencov, rozbehnutých do Nemecka, urobíme nesvojprávny dobytok.

Sme na začiatku zápasu, ktorý bude trvať roky. A v ktorom máme dosť malé šance. Zatiaľ. O rok už môžeme mať spojencov oveľa viac. Pretože na strane Slovenska je možno málo vlád, ale veľa Európanov. Áno, stovky miliónov Európanov sú – a budú – s nami.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.