Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.09.2015, 00:00

Posledná míľa rozpočtovej cesty

Po kríze sa ťažko žije. Napriek tomu, slovenské hospodárstvo po nej dosiahlo väčší pokrok než eurozóna a naši susedia. V raste ekonomiky, znižovaní rozpo

tovej sekery aj dlhodobých záväzkov. Ak budeme chcieť, vieme nájsť nielen dodatočné peniaze na nevyhnutné investície, ale pri troche úsilia dospieť prvýkrát aj k úplne vyrovnanému rozpočtu.

Za posledných päť rokov narástla slovenská ekonomika o 17 percent. Česká, poľská a maďarská v priemere o 13 percent, eurozóna o päť a pol. Štrukturálny deficit – rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami bez jednorazových vplyvov a berúci do úvahy pokrízové podchladenie ekonomiky – sme za toto obdobie znížili o takmer 5 percent HDP. Naši višegrádski susedia o tri, krajiny platiace eurom len o 1,7 percenta.

V roku 2010 sme mali naozaj veľký problém nielen s deficitom, ale aj dlhodobými záväzkami. Oproti susedom a eurozóne až dvojnásobný. Vďaka zníženiu deficitu, ale najmä penzijnej reforme z roku 2012 sme ich kombináciu meranú európskym ukazovateľom S2 dokázali stlačiť o takmer 40 percent. Kým naši susedia stagnovali.

Máločo je smutnejšie, než zaspať na vavrínoch. Nič nie je smiešnejšie, než donekonečna omieľať minulé úspechy. V najbližších troch rokoch nás preto v makroekonomickej a rozpočtovej politike čakajú dve najdôležitejšie výzvy.

Náš strednodobý rastový potenciál sa pohybuje pod tromi percentami ročne. Stačí to na rast zamestnanosti, aj dobiehanie priemeru Európy, no pomalé. Na vyššie rasty potrebujeme okrem reforiem najmä investície. Aj verejné, ktoré veľmi pomáhajú napríklad v tomto roku. Ale ešte viac súkromné, v ktorých by hru zásadne zmenila k lepšiemu už od budúceho roka investícia Jaguar Land Rover. Na jedny aj druhé budeme potrebovať verejné peniaze. A teda priestor v rozpočte.

V týchto týždňoch usilovne prepočítavame najpravdepodobnejšie scenáre vývoja ekonomiky, výberu daní a výhľadu verejných rozpočtov. Nepatrí sa predbiehať, no už dnes vieme, že náš skutočný, štrukturálny deficit osciluje okolo dvoch percent HDP. Ak si budúci rok trúfneme na ešte jednu – miernejšiu – dávku konsolidácie, už tohtoročný návrh rozpočtu môže končiť nulou.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.