V nedeľu ráno sa na webovej stránke nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung objavil bulvárny nadpis: Deň, keď sa rozpadol svet. Katastrofou mala byť Mníchovská bezpečnostná konferencia, kde sa každý rok stretávajú svetoví lídri, prednášajú prejavy a uzatvárajú zákulisné dohody. Noviny písali, že krízou, ktorá rozdelí Východ a Západ, je konflikt na Ukrajine.
Pred rokom prišiel do Mníchova Petro Porošenko ako líder ukrajinskej opozície, ktorá sa na kyjevskom Majdane domáhala bližších vzťahov s EÚ. Minulý víkend prišiel ako prezident krajiny vo vojne, ktorá sa usiluje potlačiť povstalcov a vyhnúť sa hospodárskemu kolapsu. Európa konečne začína chápať, ako sa kontinent za rok zmenil.
Kancelárka Angela Merkelová deň pred konferenciou prekvapila svet oznamom, že s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom podniknú posledný pokus priniesť Ukrajine mier.
Hra o Ukrajinu sa dostáva do fázy, keď musí prejsť Západ od slov k činom. Na snímke nemecká kancelárka Merkelová a ukrajinský prezident Petro Porošenko.
Naivná Merkelová
Ochota Merkelovej navštíviť v Moskve Vladimira Putina bez záruky úspechu ukazuje, ako ďaleko sa veci dostali. S príchodom delegácie amerického Kongresu do Mníchova sa začali šíriť reči o naivite Merkelovej, keď odmietla dodávky zbraní na Ukrajinu – a keď sa vôbec obťažuje rokovať s Putinom.
Na konferencii sa hovorilo najmä o dodávkach zbraní ukrajinskej armáde. Kým republikánski senátori pôsobili ako zúrivý býk v porceláne, Obamova administratíva uprednostnila diplomaciu. Diskusie spojencov o vyzbrojovaní Ukrajincov sú „taktické, nie strategické“, vraví minister zahraničia John Kerry. Američania však nechávajú otázku otvorenú, čím možno chcú Merkelovej dodať vyjednávaciu silu.
„Nie sme rozdelení. Sme jednotní,“ uisťoval Kerry v Mníchove. Všetci sa vraj zhodujú, že konflikt nemožno vyriešiť silou, ale dajú sa zvýšiť náklady Ruska na zástupnú vojnu. Boj na Ukrajine je pre prezidenta Obamu, ktorý sa chcel sústrediť na Áziu, resetovať vzťahy s Ruskom a na Európu zabudnúť, najhorší možný výsledok.
Putin to vidí inak
Ukrajinskú krízu spôsobil laxný prístup EÚ na čele s Nemeckom. Západoeurópanov od druhej svetovej vojny chráni americký vojenský štít, a tak sa stotožnili s ilúziou, že kontinent udrží pohromade ich mäkká sila, najmä hospodárska prosperita a demokratické hodnoty. Keď sa EÚ v roku 2013 chystala na podpis asociačnej zmluvy s Ukrajinou, vnímali ju ako obchodnú dohodu, zatiaľ čo Putin videl geopolitickú hrozbu. Keď proeurópske protesty nečakane odstavili Viktora Janukovyča od moci, Putin to vnímal ako prekročenie červenej čiary, ktorú Západ nechcel vidieť. Najvyššou prioritou bolo zabezpečenie krymskej čiernomorskej flotily. Následne na kyjevskú vládu Putin zoslal povstanie na východnej Ukrajine.
Dalo sa to čakať pred rokom? Bývalý poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski pred rokom na mníchovskej konferencii vyhlásil, že sa ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova pýtal, či má Kremeľ na Ukrajine územné ambície. „Jasne to poprel,“ povedal Sikorski. Neubehol ani mesiac a ruskí vojaci zabrali Krym.
Smiešny Lavrov
Tento rok bol v Mníchove aj Lavrov. Zvyčajne žoviálny minister bol pri prejave očividne nervózny, keď verklíkoval zvyčajný zoznam priestupkov Američanov – takmer všetky z čias Busha – a zo všetkého vinil USA. Keď vyhlásil, že Krym si zvolil cestu sebaurčenia v zmysle charty OSN, v publiku sa ozvala salva smiechu.
Ruský postoj nám umožňuje nahliadnuť do alternatívnej reality konštruovanej kremeľskou propagandou. „Na Ukrajine niet ruského vojaka,“ vyhlásil šéf zahraničného výboru štátnej Dumy Konstantin Kosjačov. „Dôkazy nejestvujú – len slová, slová a slová.“ Podľa jeho výkladu udalostí sa Rusko len díva, ako pozdĺž stoviek kilometrov nechránenej hranice zúri občianska vojna.
Aj keby Západ neveril, že má do činenia so zástupnou vojnou s Ruskom, Kremeľ vraví, že to tak je. Putin v januári nazval ukrajinskú armádu „cudzineckou légiou NATO, ktorá nepresadzuje národné záujmy Ukrajiny“.
Máme plán B?
Ďalší z moskovských hostí vyjadril želanie, aby britského novinára a hlasného kritika Putina Edwarda Lucasa prešiel tank. Architekt myšlienky prozápadnej modernizácie Ruska a poradca ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva Igor Jurgens sa v mieste konferencie túlal so šokovaným výrazom.
Ukrajincov v Mníchove najjasnejšie podporili lídri zo Škandinávie a pobaltských štátov. „Nádej nie je stratégia,“ povedal generálny tajomník NATO a expremiér Nórska Jens Stoltenberg. Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves spochybnil postoj Merkelovej. „Pýtal som sa: Aký je plán B? Neútočil som na jej postoj,“ povedal neskôr. „V kvalite zbraní a vojakov je priepastný rozdiel. Dobrovoľníci a čerství branci bojujú proti profesionálnym vojakom.“
Merkelovej riešením je dlhodobá stratégia. Napríklad ani USA nemuseli ísť do vojny so ZSSR, aby sa Nemecko zjednotilo. „Neviem si predstaviť situáciu, v ktorej by si Putin povedal, že Ukrajina je dostatočne vyzbrojená a nechá ju tak,“ vraví. Keďže vojna sa podľa Merkelovej nedá vyhrať, bude lepšie prijať dočasné hranice, zachrániť životy a dúfať v spravodlivejšiu budúcnosť.
Nebezpečná Európa
Asymetrická povaha konfliktu je zjavná: Zatiaľ čo pluralitný a demokratický Západ otvorene diskutuje o dodávke zbraní, Rusko naďalej pomáha rebelom a navonok to popiera. Celý svet vie, čo si myslia západní lídri, no o Putinovi to nemôže povedať nikto.
Posledným veľkým testom Európy bolo krviprelievanie na Balkáne pred 20 rokmi. Lenže napriek všetkým hrôzam bol rozpad Juhoslávie uzavretý regionálny konflikt. Hoci sa na to Ukrajincov nikto nepýtal, tento spor určí povahu budúcich vzťahov Ruska a Západu. Z Európy sa za noc opäť stalo veľmi nebezpečné miesto.