V poslednom čase som mal opakovane diskusie s novinármi a s politikmi rôznych strán na témy:„Formovanie verejnej mienky“ a „Dosahovanie cieľov v politike“. Rád by som sa s vami podelil o niektoré názory. Možno sa zhodneme na tom, že v neprebernom množstve televíznych staníc nie je ľahké nájsť film, ktorý má myšlienku, spravodajstvo, ktoré nezjednodušuje či nezovšeobecňuje, prípadne nemá byť iba palicou na niekoho konkrétneho. Žiaľ, veľmi podobná situácia je podľa môjho názoru aj v oblasti printových a internetových médií. Horšou skutočnosťou je však fakt, že naši politici sa naučili namiesto svojich vlastných názorov verejnosti hovoriť len to, čo chcú ich voliči počuť.
Zdôvodnenie je veľmi jednoduché, ale nie celkom správne. Tí prví hľadajú sledovanosť a tí druhí sympatie voličov. Zvolili si jednoduchšiu cestu. Odvolávanie sa na dopyt čitateľa, diváka, prípadne voliča je len výhovorka, voľba ľahšej cesty a prejav ich nezodpovednosti či nezrelosti. Som presvedčený, že ako novinári, tak aj politici by mali cítiť zodpovednosť za to, čo hovoria, respektíve píšu. V každej spoločnosti je veľká časť obyvateľstva ľahšie ovplyvniteľná, ani na Slovensku to nie je inak. Situácia je o to horšia, že dlhodobejšie čelíme deficitu pozitívnych vzorov a nepočetná intelektuálna vrstva z rôznych dôvodov mlčí, respektíve hovorí hlasom sotva počuteľným.
Jedna zo starých osvedčených manažérskych zásad hovorí:„Schopnosť manažéra sa nikdy nemeria podľa počtu nápadov, ale len podľa množstva zrealizovaných nápadov.“ Uvedené platí nielen v biznise, ale aj pri spravovaní štátu. Osobne som ešte nikdy nestretol politika, ktorý by nevedel definovať cieľ, ale, žiaľ, to je len tá ľahšia časť úlohy. Tá ťažšia spočíva v dosiahnutí tohto cieľa a nevybočení zo správnej cesty v priebehu realizácie. Keďže politika je najmä o rétorike, nečudo, že sa do nej dostávajú aj ľudia, ktorí sú síce komunikačne zdatní, ale ktorí nikdy netvorili hodnoty alebo neboli zodpovední napríklad za svojich zamestnancov. Paradoxne, nevedomosť ich skôr oslobodzuje a dodáva im odvahu.
Keďže tento príspevok píšem na začiatku nového roka, s určitou dávkou naivity si dovolím konštatovať, že ak nám záleží na tom, aby Slovensko naďalej mentálne neupadalo, mali by sme všetci začať pozitívne vplývať na občana. Treba skončiť s jeho ohlupovaním a čo najviac začať veci nazývať pravým menom. Čo dodať k politikom? V prvom rade, aby krajinu, v ktorej žijú, mali radšej ako funkciu, ktorú práve zastávajú. Hneď potom by si mali z času na čas spomenúť na ďalšiu v praxi overenú múdrosť:„Vízia bez exekúcie je len halucinácia.“