Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) varuje pred zvyšovaním rozdielov v príjmoch, sociálnych nerovnostiach a ich zakorenením v spoločnosti. Vlády by mali začať konať a podporovať najzraniteľnejších členov spoločnosti. Napriek postupnému zlepšovaniu stavu svetovej ekonomiky sú však možnosti štátov čeliť týmto výzvam obmedzené rozpočtovou konsolidáciou.
Slovensko to zvláda
Slovensko nevychádza z medzinárodného porovnania zle, hoci v niečom zaostáva. Aj keď priemerný ročný príjem domácností v parite kúpnej sily bol v roku 2012 len 14-tisíc dolárov, čo je asi 60 percent priemeru OECD a siedme miesto od konca, slovenské domácnosti si oproti predkrízovému obdobiu polepšili. Ich príjem sa zvýšil oproti roku 2007 o viac než 10 percent.
Polepšili si predovšetkým tí, ktorí majú príjem zo zamestnania. Na druhej strane, domácnosti s najnižšími príjmami, ktoré zápasia s nezamestnanosťou a sú odkázané na sociálne dávky, mali priemerný ročný príjem päťtisíc dolárov, ktorý vzrástol od roku 2007 len nepatrne – o 2 percentá. V pomoci sociálne slabým tak Slovensko zaostáva oproti asi polovici štátov OECD.
Podobne nepriaznivé výsledky má Slovensko v oblasti miery nezamestnanosti. So 14,1 percenta nezamestnaných sa Slovensko nachádza na štvrtom mieste, pričom najviac nezamestnaných evidujú v Grécku, a to 27,9 percenta. Najmenej nezamestnaných je v Kórei. Už tradične sa Slovensko zaraďuje na popredné priečky aj v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí v kategórii 15-až 24-ročných. Kríza výrazne zhoršila pomery na trhu práce aj postavenie mladých ľudí na ňom.
Štúdia potvrdila, že chudoba na Slovensku je tesne zviazaná s nezamestnanosťou, najmä dlhodobou. Miera relatívnej chudoby (podiel obyvateľov, ktorí žijú z menej než 50 percent mediánu priemerného príjmu) na Slovensku je nízka,7,8 percenta, oproti priemeru OECD 11,3 percenta.
Dôležité je vedieť, akí ľudia sú chudobní. U nás, tak ako vo väčšine štátov OECD, sú najviac postihnuté rodiny s deťmi a mladí ľudia. Kríza ich postavenie zhoršila. Menej sú ohrození seniori nad 65 rokov. Valorizačný mechanizmus dôchodkov i vianočné dôchodky ich chránia pred chudobou. Prechod na valorizáciu o fixnú sumu pomôže seniorom s najnižšími dôchodkami a prispeje k ďalšiemu zníženiu podielu dôchodcov ohrozených chudobou.
Problém majú ľudia bez práce
Problémom je však vyžiť len zo sociálnych dávok, na ktoré sú odkázané rodiny dlhodobo nezamestnaných. To predstavuje vážny sociálny problém, pretože na Slovensku je podiel dlhodobo nezamestnaných až 67 percent celkového počtu nezamestnaných, čo je najviac v EÚ. Napríklad rodina s dvoma deťmi dostáva, vrátane príspevku na bývanie, len asi 25 percent mediánu priemerného príjmu, čo je hlboko pod hranicou chudoby, a jedna z najnižších hodnôt v OECD. Horšie na tom je len niekoľko štátov, napríklad Turecko a Taliansko, kde sa neposkytuje nič.
Naším problémom je, že sa sociálne dávky nevalorizujú podobne ako dôchodky, a tak sa ich príjemcovia so svojimi rodinami rýchlo dostávajú pod hranicu chudoby. Svedectvom o tom, že kríza zhoršila ich postavenie, je aj porovnanie podielu ľudí, ktorí si niekedy nemôžu dovoliť kúpiť jedlo pre seba a svoju rodinu, ktoré uvádza štúdia. Na Slovensku to bolo v roku 2012 až 14,7 percenta respondentov, pričom v roku 2007 len 10,2 percenta. Súčasné číslo je blízke priemeru OECD, horšie sú na tom Poľsko, Maďarsko i USA, no zhoršenie od roku 2007 je výrazné.
Nerovnosti v príjmoch
Ďalšou témou, ktorú mnohí považujú za dôležitý prvok sociálnej stability, je miera príjmovej nerovnosti. Slovensko (a aj väčšina štátov únie) patria k tým oblastiam sveta, kde sú najmenšie príjmové rozdiely. Počas krízy sa príjmová nerovnosť u nás mierne zvýšila, čo je dôsledok najmä neutešenej situácie dlhodobo nezamestnaných ľudí žijúcich len zo sociálnych dávok.
Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko