Pred troma rokmi (26. júla 2012) Európska centrálna banka a jej šéf Mario Draghi podnikli jednu čarovnú vec. Otočením prsteňa pochovali finančnú krízu eurozóny. Za pár hodín zmizla. Čarovným prsteňom bola historická prísaha Draghiho:,, Urobíme všetko, čo treba pre záchranu eura.“ Jeho zákrok bol naozaj až rozprávkovo účinný. Choré a extrémne zadlžené krajiny ako Taliansko odvrátili kolaps – už si nemuseli požičiavať za 7-percentné úroky, pri ktorých by bol ich mamutí dlh neudržateľný. A nepotrebovali ani euroval. Riziko a rizikové prirážky prestali existovať. Draghiho,, jadrová zbraň“ zabrala – banky sa už nemuseli báť o investície do talianskych štátnych dlhopisov. Z eurobanky sa stal tichý ručiteľ, ktorý v prípade krízy skúpi od investorov nakazené dlhopisy. Zadlžené vlády si opäť mohli požičiavať za smiešne nízke úroky a dokola refinancovať dlh. A bez toho, aby museli hlboko sekať štátne výdavky.
Perpetuum mobile
Vyzeralo to ako perpetuum mobile. Stroj, ktorý funguje sám od seba a navždy bez rizík...
Lenže – až také jednoduché to zas nebude. Za všetko sa nakoniec platí. A platiť budeme aj za Draghiho triky.
Celkom presne to vystihol Mathew Lynn, komentátor The Telegraph a The Wall Street Journal. Draghi síce odvrátil finančnú krízu. No prehĺbil krízu ekonomickú. Pretože nakazené krajiny zistili, že nemusia šetriť a robiť reformy. Ekonomiky južných krajín eurozóny ostávajú nevýkonné. A škaredo zadlžené.
Po prvé: stále platí, že dlhy môžete zvládať len dvoma spôsobmi. Ich splácaním – teda škrtením výdavkov a splácaním istiny dlhu. Čo sa v eurozóne nedeje (aspoň nie tam, kde je to potrebné, v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku). Alebo ich refinancovaním. Staré úvery splácate novými. To sa v eurozóne deje. A stojí to na krehkých základoch. Predpokladom toho, že to bude fungovať, je okrem Draghiho čarovného prsteňa aj viera, že eurozóna bude rásť. Ak sa neškrtá a nešetrí, treba sa spoľahnúť na dostatočný hospodársky rast, ktorý umožní refinancovanie dlhov a úrokov. Ak je rast vyšší ako úroky (2 percentá), je tu šanca, že sa to podarí s námahou a so šťastím udržať. Nie vyriešiť, to nie. Udržať a odvracať kolaps. Ak bude rast nižší, pyramídová hra sa vyčerpá a zrúti.
No a ak sa náhodou stane to, že nepríde rast ani stagnácia, ale ďalšia vlna krízy, systém skolabuje veľmi rýchlo. Tak ako v Grécku po roku 2009. Aj Gréci a ich veritelia sa dlho spoliehali na rast a dobré počasie. A na refinancovanie. Až ich spláchla finančná kríza. Rýchlo a na dno...
Meteosenzitívne euro
Čiže: financovanie dlhov eurozóny závisí výlučne od jedinej veci. Od dobrého počasia. Resp. od stability a rastu. Ak sa počasie pokazí, investori opäť oprášia rizikové prirážky – ktoré refinancovanie dlhov pochovajú...
No a po druhé: v takom prípade už Draghi nebude mať žiadnu záložnú muníciu. Pred troma rokmi vrhol do hry celý bank (ako prísľub). „Všetko, čo treba.“ Čo sľúbi nabudúce?„Viac ako všetko“? Nie, potom už nezaberie nijaký trik. Zanedbané ekonomiky, zanedbané dlhy a zanedbané reformy si vypýtajú daň.
A v takom prípade sa 26. júl 2012 zapíše do dejín trochu inak. Nie ako čarovný deň, keď sa odvrátila kríza, ale ako osudový čierny deň, keď sa tu spustil hazard so sprostým finančným dopingom. A Draghiho, centrálneho drogového dílera eurozóny, budeme prezývať Drug_hi.