Je všeobecne známe, že my Slováci narábame s voľnými peniazmi konzervatívne. Keď sa pozriem na štatistiky, dokonca môžem povedať, že až extrémne konzervatívne. Vklady v bankách tvoria podľa prieskumu Európskej centrálnej banky približne tri štvrtiny finančného majetku priemernej slovenskej domácnosti. Ide o jedno z najvyšších čísel v rámci eurozóny.
Účty bez úroku
Hovorím takmer o 26 miliardách eur, z ktorých asi polovica je na bežných účtoch s prakticky nulovým úrokom. Pritom aj priemerný úrok na „termiňákoch“ je minimálny a za ostatné obdobie len málokedy prekonal infláciu. Podľa štatistík Národnej banky Slovenska sa v prípade depozít splatných do jedného roka pohybuje niečo nad jedným percentom s tendenciou klesania.
Každý, kto mal financie uložené takýmto spôsobom reálne strácal, hoci mnohí si to ani len neuvedomovali. Stávka na termínované vklady v bežných, retailových bankách teda nepredstavovala obozretné narábanie s financiami a ochranu pred rizikom. Išlo prakticky o garantovanú stratu, pokles hodnoty, tiché inflačné olúpenie a, otvorene povedané, robila ľudí ešte chudobnejšími.
Menej konzervatívne
Túto realitu pozorne vníma bežný, vo financiách zbehlejší človek na západ od nás. Preto a aj pre dlhšiu tradíciu akciových a dlhopisových trhov nemá svoj majetok tak koncentrovaný v jednom produkte, navyše v tom najmenej výnosnom.
Podiel vkladov priemernej domácnosti eurozóny na celkových finančných aktívach je skoro o tretinu nižší ako v prípade slovenskej. Naopak, Európan má takmer štvrtinu peňazí investovanú v podielových fondoch, dlhopisoch alebo v akciách. Desaťnásobok oproti Slovákovi. Oproti Američanom strácame ešte viac. Aj to je jeden z dôvodov, prečo majú vyššie celkové príjmy, abstrahujúc od rozdielnych platov.
Ak by boli Slováci minulý rok len o kúsok menej konzervatívni a, povedzme, päť miliárd vkladov by premiestnili rovnakým dielom do profesionálmi spravovaných podielových fondov zameraných na akcie a na dlhopisy, mohli byť bohatší minimálne o 300 miliónov eur. Vychádzal som pritom z pomerne konzervatívneho prepočtu, že dlhopisové fondy by zarobili päť percent a akciové desať percent, čo minulý rok nebol problém. Azda niet presvedčivejšieho dôkazu, prečo by malo každému Slovákovi stáť zato, aby sa zamyslel nad svojím doterajším postojom k financiám.
Už pri predstave, že by Slováci boli bohatší o takúto obrovskú sumu, človeku naskakujú zimomriavky a pritom pre to nemusia urobiť tak veľa. Len sa trochu viac zamyslieť nad tým, kde a ako majú uložené svoje úspory a dvadsať až tridsať percent z nich presunúť inam.
Západný vzor
Som zástancom hľadania nových riešení a postupov a nie som za slepé kopírovanie zabehnutých pravidiel, ale v tomto prípade si myslím, že väčší sklon k investíciám po vzore západného sveta a menší sklon k sporeniu, je hodný nasledovania. Uvedomujem si, že zmena myslenia po štyroch dekádach totality, popálením sa na kupónovej privatizácii, po finančnej kríze či pri absencii vzdelávania v tejto oblasti bude pomalá.
Ale ak už nezmeníme staršiu generáciu, robme všetko preto, aby sme neochudobňovali tú mladšiu. Bude to nielen pre ich dobro, ale aj pre bohatšie Slovensko.