„Všetko je na predaj, okrem svedomia“ vravieval Kacha Bendukidze, nedávno zosnulý bývalý minister hospodárstva Gruzínska. Priatelia ho prezývali Bendu, nepriatelia zase Judáš, ale národ ho poznal ako Veľkého Privatizátora, ktorý sa za vlády Michaila Saakašviliho zaslúžil o masový výpredaj gruzínskch podnikov do rúk zahraničných investorov.
Kontroverzný politik začal svoju kariéru doktorandským štúdiom biológie v Rusku, čoskoro sa však vede vzdialil a svoj obchodnícky talent rozvíjal predajom materiálov pre chemický výskum. Aktivity v podnikateľských asociáciách ho postupne vyniesli do kruhov ruských „oligarchov“. Keď vláda V. Putina zatkla ruského naftového magnáta Chodorkovského, „Bendu“ pochopil, že nastala chvíľa pre návrat domov. Do Gruzínska prišiel práve včas: po Ružovej revolúcii roku 2003 prezidenta Ševarnadzeho nahradil mladý, vtedy 36-ročný Micheil Saakašvili, známy svojou proamerickou orientáciou a liberalizmom. Bendu sa stal ministrom hospodárstva. Pod jeho taktovkou sa začala éra veľkej privatizácie a liberalizácie motivovanej odzbrojujúco úprimným princípom „keď si nevieme poradiť so skorumpovanou a neefektívnou vládou politikov, treba vládu minimalizovať a štátne inštitúcie zveriť samotnému trhu“.
V tomto duchu sa v krajine uskutočnil nielen rozpredaj národnej ekonomiky, ale aj rýchla likvidácia mnohých sociálnych či verejných inštitúcií: do roku 2006 boli v Gruzínsku zrušené úrady práce a prestalo sa vyplácať hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti. Ministerstvo práce bolo prakticky zlikvidované pričlenením k ministerstvu zdravotníctva, zrušená bola aj inšpekcia práce. Zákonník práce bol zjednodušený natoľko, že umožnil uzatvárať pracovný pomer na základe ústnej dohody zamestnávateľa a zamestnanca. V snahe obmedziť korupciu sa papierovanie bývalej vlády nahradzovalo elektronickou komunikáciou. Lacná a flexibilná pracovná sila sa stala lákadlom pre zahraničných investorov. Ako inak, hrubý domáci produkt spočiatku rástol, Svetová banka chválila za úspešné ekonomické reformy a Európska únia bola mierne znepokojená pomermi v sociálnej oblasti.
Nástup krízy a blesková vojna s Ruskom predznamenali začiatok konca éry prezidenta Saakašviliho, ktorého po voľbách v roku 2012 nahradil oligarcha a filantrop Ivanišvili. Bendukidze sa stiahol z domácej politiky a začal podnikať v oblasti vzdelávania a vedy na pôde svojej novozaloženej nadácie a dvoch univerzít. Saakašvili, na ktorého súd vydal v auguste tohto roku zatykač, sa stihol uchýliť do USA. Spolu s Bendukidzem sa stali poradcami novej ukrajinskej vlády. Bendu sa však musel podrobiť kardiologickému liečeniu. Keďže v Gruzínsku či na Ukrajine už neboli vhodné nemocnice, jeden zákrok absolvoval vo Švajčiarsku a na ďalší odcestoval do Londýna, kde po zdanlivo úspešnej operácii zomrel 13. novembra vo veku 58 rokov.
Ukrajina si teda bude musieť poradiť bez legendárneho Bendu. Pomôžu jej iní liberálni poradcovia a ministri. Ukrajinský prezident a podnikateľ Porošenko či premiér Jaceňuk ich prizývajú z radov bývalých ministrov okolitých krajín. Ukrajinským ministrom zdravotníctva sa už stal bývalý gruzínsky minister práce Sandro Kvitašvili - organizátor spomínaných liberálnych reforiem v oblasti zamestnanosti. Zdá sa, že náš veľký východný sused sa uprostred chaosu, úpadku a korupcie, s ktorou si nevie rady, vybral na cestu minimálneho štátu a otvorenej vlády trhu, celkom v duchu Bendukidzeho receptu.
A aký by bol jeho odkaz pre Slovensko? Asi by nám zaželal odvahu poslať do výslužby všetky symbolické vlády a odovzdať žezlo priamo biznisu. Alebo – žeby Tatry ešte celkom neboli Kaukazom? Každopádne, jeho plán by mohol fungovať len v krajine, kde svedomie nie je na predaj.
Martina Lubyová, riaditeľka Prognostického ústavu SAV