V posledných týždňoch sa v súvislosti s udalosťami v Grécku z takmer každého média valil odkaz hyperaktívneho Richarda Sulíka – vidíte, mal som pravdu, ja som vám to hovoril. Neviem, koľko ľudí mu to uverilo, v každom prípade by však uveriť nemali, pretože pravdu nemal.
Sulíkova strana povalila 11. októbra 2011 vlastnú vládu nie na hlasovaní o pôžičke pre Grécko, ale na hlasovaní o rozšírení EFSF, ktoré súviselo najmä s tým, že v máji 2011 požiadalo o pomoc Portugalsko a ešte predtým, v novembri 2010, Írsko.
Práve Portugalsko a Írsko sú jasným dôkazom toho, že mechanizmy (EFSF a ESM), kvôli ktorým Sulík a jeho strana povalili vlastnú vládu, boli zmysluplné a funkčné a zabránili (spolu s aktívnou politikou ECB) rozšíreniu krízy do ďalších krajín eurozóny.
Grécko bolo od začiatku v ťažšej pozícii a aj preto muselo dôjsť a došlo v roku 2012 k odpísaniu časti dlhov na úkor súkromných veriteľov Grécka, čo vláda Ivety Radičovej vždy presadzovala.
Nie je však pravda, že od začiatku bolo jasné, že Grécko musí skrachovať a že svoje záväzky nezaplatí. V rokoch 2010 až 2014 Grécko ako-tak (aj keď vajatavo a pomaly) plnilo podmienky pôžičiek a zavádzalo reformy, čo v roku 2014 už začalo prinášať pozitívne výsledky. V prvých troch kvartáloch roku 2014 už ekonomika mierne rástla a Grécko dosahovalo primárny rozpočtový prebytok. Na jar 2014 si bolo Grécko už schopné požičiavať na trhu za 3,5 až 4,5 percenta.
Potom však prišli v júni 2014 eurovoľby, vyhral ich populista Tsipras a Samarasova vláda s reformami prestala, lebo si myslela, že jej to pomôže v parlamentných voľbách v januári 2015. Nepomohlo, vyhral ich Tsipras a odvtedy to išlo s Gréckom dole vodou.
Tesne pred referendom prenikla na verejnosť správa MMF, ktorá tvrdí, že Grécka kríza už nemá riešenie bez reštrukturalizácie gréckeho dlhu (rozumej bez odpísania jeho časti). V Grécku to Syriza a Tsipras interpretovali ako dôkaz správnosti toho, čo žiadajú (odpísanie dlhov) a naši vševedkovia zase ako dôkaz toho, čo oni vedeli už pred piatimi rokmi (že o svoje peniaze prídeme). Akurát že správa MMF zároveň hovorí, že dôvodom nevyhnutnosti reštrukturalizácie gréckeho dlhu je politika Syrizy a Tsiprasa počas posledného pol roka. To už, samozrejme, Tsipras aj naši vševedkovia taktne zamlčiavajú.
Populisti sú nebezpeční a škodliví, či prichádzajú zľava, alebo sprava. Alexander Hamilton geniálne vystihol vzťah populistov a ich voličov, keď povedal – „lichotia ich predsudkom, aby zradili ich záujmy“. Neviem si pomôcť, ale v súvislosti s týmito prorockými slovami sa mi vybavujú aj iné tváre, nielen tá Ficova a Tsiprasova.