V roku 2040 sa verejný dlh Slovenska priblíži k hranici 100 percent z HDP. Teoreticky. Prakticky by sme skrachovali už dávno predtým. Dokonca už o 15 rokov nám hrozí dlh na neudržateľnej úrovni 70 percent. Je to také zlé, že ak nebudeme reformovať, tak nám nepomôže ani „priaznivý vietor do plachiet ekonomiky“. Aktuálne to tvrdí najvyššia nezávislá odborná autorita, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Za týchto okolností v roku 2014 vláda Roberta Fica zvýšila deficit a znížila tak našu šancu udržať verejný dlh na kontrolovateľnej úrovni. S tichým sľubom, že túto šancu zvýši v budúcnosti. Ale kedy? Kedy bude lepší čas na konsolidáciu než rok 2014?
V predvolebnom roku, keď to býva politicky najťažšie?
Alebo v ďalšom roku, keď v EÚ skončí kvantitatívne uvoľňovanie, čiže „tlačenie peňazí“, ktoré malo dať európskym politikom čas na to, aby prišli s nápadmi? Mimochodom, s nápadmi na to, ako znížiť deficit, nie na to, ako tie peniaze minúť.
Alebo vláda zvýši udržateľnosť verejných financií až v tom nasledujúcom roku – keď bude rýchlejšie stúpať sociálne a politické napätie vyplývajúce z posúvania hranice veku odchodu do dôchodku a z nižšej valorizácie dôchodkov?
Alebo až potom, keď prestaneme dostávať 15-16 miliárd eur z eurofondov? Cez 2 miliardy ročne. Sú to tie peniaze, ktoré dnes zvyšujú príjmy desiatkam tisícov ľudí. Čo ak sa potom obrátia na vládu? Iste nebudú požadovať zníženie deficitu. Vtedy bude Fico konsolidovať, znižovať dlh a deficit?
Alebo zníži deficit potom, keď už vyberie z druhého piliera všetko, čo sa vybrať dá? Alebo potom, keď bude treba opäť raz oddlžiť nemocnice? Alebo potom, keď do dôchodku odíde početná generácia „Husákových detí“ a začneme prudko starnúť?
Ani náhodou. Keď rastú politické problémy, Fico deficit a dlh neznižuje, ale zvyšuje (naposledy Váhostav). Za nadšenia fanúšikov gréckej populistickej Syrizy v jeho strane.
Do 15 rokov Slovensko zrejme zbankrotuje, ak to takto pôjde ďalej. Tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ale pozor, Rada neposudzuje politické riziká.
Deficit verejných financií nie je jediným bremenom, ktoré po nás zdedí dnešná mladšia ale aj stredná generácia. Veľkým je aj deficit politický, a teda znížená politická udržateľnosť, politická schopnosť robiť potrebné reformy: Robert Fico sľubuje, že zníži deficit v budúcnosti. Vtedy, keď nám v ceste k udržateľným verejným financiám budú stáť spomínané prekážky, vtedy bude musieť vláda prijímať nepopulárne opatrenia. Na úkor budúcnosti si Fico požičiava nielen peniaze, ale aj politickú popularitu.
Dobre je to vidno na reforme prvého piliera.
Robert Fico sa už naučil, že sa nedá žiť iba na dlh, že mu v tom bráni naša dlhová brzda a členstvo v EÚ, ale aj veľká časť občanov. Chvíľu ich skúšal obabrať rôznymi chybnými PPP projektmi, jednorazovými opatreniami a inými účtovnými trikmi. Teraz tvrdí, že si môžeme dovoliť rozdávať viac, lebo vláda vraj už zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií o polovicu. Najmä reformou dôchodkového systému.
No. Väčšina toho zlepšenia vznikla zjednodušene takto: Fico míňa peniaze nasporené v druhom pilieri s tým, že ľudia budú pracovať viac. Po voľbách.
Trocha preženiem: Je to, ako keby si manželia povedali, že prestanú na pár rokov pracovať, budú žiť z úspor a potom pridajú v pracovnom nasadení tak, že im to vystačí nielen na zachovanie životnej úrovne, ale ešte aj na vytvorenie rezervy dva krát väčšej, než bola tá pôvodná. Konsolidácia, nie? Matematicky to vyzerá správne, ale iba ak rátame s tým, že človek je stroj a že zoberie znižovanie pomeru dôchodku k priemernej mzde a neskorší odchod do dôchodku na vedomie bez komentára. A že to vydrží.
Pravdepodobnejšie ale je, že nespokojnosť ľudí bude rásť. Nespokojní odborári sa už ozývajú dnes.
Robert Fico presne tak, ako teraz míňa peniaze budúcich daňovníkov, tak isto teraz míňa politickú popularitu budúcich slovenských vlád. Tú popularitu, ktorú budú budúce vlády potrebovať, aby splatili aj dlhy, ktoré narobil on.
Politické náklady budúcich vlád na znižovanie deficitu budú pritom vyššie než Ficove politické zisky z jeho dnešného zvyšovania. Politický zisk zo zavedenia napríklad vlakov zadarmo je totiž menší než politická strata z ich prípadného zrušenia.
Fico tak tuneluje nielen verejné financie, ale najmä politický potenciál na ich konsolidáciu. A tak ako vieme, že kým bude Široký Širokým, tak sa bude pokúšať bohatnúť na úkor dnešnej spoločnosti, tak už vieme, že kým bude Fico Ficom, bude sa pokúšať vládnuť na úkor budúcej spoločnosti. No a vieme aj to, že budúcnosť začína už dnes.