Vraj ešte stále existujú ľudia, ktorí si v osamelé večery na pohovke pri červenom víne a kúsku Toblerone nahovárajú:„Dobrá čokoláda nahradí dobrý sex.“ To je, samozrejme, hlúposť, hoci milánski vedci nedávno dokázali, že „pôžitok z čokolády má priamu súvislosť so ženským libidom“. Kto videl film „Bridget Jones – čokoláda na raňajky“, to určite vedel už predtým. Na predstaviteľke Renée Zellweger sme mohli pozorovať, ako sa sladká rozkoš rozplynula v ústach a uložila priamo na bokoch.
Enric Rovira považuje reči o kalóriách za taľafatky. Katalánsky boh čokolády je štíhly ako laň. Jediné, čo mu bujnie, je rast firmy o 50 až 60 percent za rok. Navrhne dve kolekcie ročne, tak ako módny návrhár, a dodáva svoje kreácie najúspešnejším kuchárom sveta. „Bombolas“ z jeho obchodu v Barcelone sú momentálne považované za cool darček v celej Európe. Rovira jednoducho tvrdí:„Samotná čokoláda nie je vinná za priberanie, iba pridlhé vysedávanie na gauči.“ Takže zdvihnúť zadky a hybaj za fascinujúcim produktom, ktorý vo svojej chuťovej rozmanitosti môže súťažiť s whisky, cigarami a zeleným čajom. Dobrá čokoláda má podiel kakaa minimálne 60 percent, pravoverní fanúšikovia sa však tešia z 99-percentnej kvality, vytriedenej podľa oblasti pestovania – ako pri víne. Taliansky čokoládový guru Mack Domori predáva produkty z vybraných fariem nie náhodou ako „Chateau“ alebo „Cru“. Kto chce, nájde výrobky s čili, ružovým korením, kardamómom, konope, ryžou alebo slnečnicovými jadierkami.
Ale predtým, než sa definitívne roztopíme, späť k obchodu. Každý Nemec zje osem kíl čokoládových produktov ročne a každý Slovák skonzumuje v priemere zhruba 3,7 kilogramu tejto dobroty za jeden rok. Tento trh však tvarom nepripomína pyramídu s výrobkami triedy Lindt & Sprüngli navrchu a širokou a lacnou základňou dolu. Jeho forma sa podobá skôr kocke, ktorá je v strede stlačená: značky strednej triedy sotva rastú, luxusný segment a lacný tovar si ročne pripíšu 10 percent. Aldi alebo Lidl kontrolujú už 45 percent trhu s tabuľkovou čokoládou. Kam oko dovidí, stále ten istý príbeh: luxus funguje na základe inteligentného marketingu celkom dobre, lacáky rastú najrýchlejšie a stredné, zameniteľné značky zanikajú. Antoine de Saint-Affrique, šéf švajčiarskej čokoládovej skupiny Barry Callebaut, ktorá ročne spracuje 15 percent svetovej úrody kakaa, navyše verí, že podiel „privátnych“ značiek naďalej porastie. Možno dokonca až na 70 percent.
Nespočetní producenti v strednom poli, ktorí nedodávajú ani pre hviezdnych kuchárov, ani pre reťazce, budú teda pomerne rýchlo musieť prísť s dobrým marketingom. Prečo sa nezviezť na módnej vlne? Čokoláda s vyšším podielom kakaa, z určitých regiónov – ako syr alebo víno, bioprodukty z kontrolovaného pestovania, chuťové experimenty ako limetka alebo čaj Earl Gray.
V časoch, ako sú tieto, keď sa práve nezadúšame smiechom, mali by predsa odborníci na marketing predávať čosi za relatívne málo peňazí na potechu ducha, voľne podľa Ericha Kästnera:„Kto má starosti, má aj na čokoládu.“