Slovensko nemá vlastné zdroje zemného plynu, a tak ako drvivá väčšina Európy, sme aj my závislí najmä a predovšetkým od dodávok ruského plynu. Ukrajinsko-ruský konflikt nás síce stavia pred hrozbu podobného scenára, aký sa odohral v roku 2009, ale tentoraz sme oveľa lepšie pripravení. Naša plynová bezpečnosť je historicky na najvyššej úrovni a s tou z roku 2009 sa nedá vôbec porovnávať.
Reverz zo Západu
Po prvé. Máme dva funkčné body, ktoré nám v prípade výpadku dodávok plynu prepravovaného cez Ukrajinu zabezpečujú reverzný tok zo Západu (Lanžhot a Baumgarten). Čiže vieme sa prakticky okamžite dostať k dodávkam plynu, hoci tu je dôležitou podmienkou celkový dostatok plynu na trhoch v EÚ – k tejto otázke sa ešte vrátim.
Po druhé. Máme väčšie zásobníky zemného plynu a postupne ich napĺňame na plnú kapacitu – už dnes sú to dve miliardy kubických metrov.
Po tretie. Finišujeme so severojužným prepojením (Poľsko a Maďarsko), kde v prípade Maďarska je projekt prakticky hotový a v prípade Poľska je zámerom pripraviť projekt a uviesť prepojenie do prevádzky čo najskôr.
Tieto fakty predstavujú obrovský posun v porovnaní so situáciou v roku 2009, keď sa Slovensko ocitlo uprostred ukrajinsko-ruského sporu podstatne menej pripravené.
Čierne scenáre
Napriek tomu však občas počúvam, že Slovensko by malo robiť pre svoju plynovú bezpečnosť viac. Často ide najmä o dobre znejúce reči, pretože nikto z nás nemôže abstrahovať od faktu, že naša krajina je (tak ako väčšina Európy) skutočne reálne závislá od ruského plynu.
Áno – môžeme sa navzájom strašiť a maľovať čierne scenáre typu, že čo budeme robiť, keď Rusi prestanú dodávať plyn do Európy (teda nielen cez Ukrajinu, ale úplne), ale aký to má praktický zmysel? Pretože keby sa toto naozaj stalo, tak problém nemá iba Slovensko, ale celá Európa. A nielen Európa, ale aj Rusko samotné. Peniaze, ktoré európski zákazníci platia Gazpromu za plyn, sú kľúčovou súčasťou samotnej existencie ruskej ekonomiky ako takej a ich výpadok by mal na ňu devastačné účinky.
V epicentre konfliktu
Faktom je, že Slovensko je geograficky v epicentre tohto plynovo-politického súboja, ale s tým už nenarobíme nič. Naším primárnym cieľom je chrániť krajinu, občanov a priemysel pred energetickou krízou. A druhou, nemenej dôležitou vecou, je chrániť naše záujmy v oblasti tranzitu plynu. A to aj v rámci našich možností robíme s maximálnym nasadením.
Takto sme dokázali vyriešiť aj problém reverzného toku plynu na Ukrajinu. Splnili sme si svoje zahraničnopolitické a spojenecké záväzky a umožnili sme prípravu na reverzný tok plynu na Ukrajinu. Ale pri tom všetkom sme zároveň detailne ustrážili naše národné záujmy a nepripustili sme žiadne porušenie našich záväzkov voči zmluvným partnerom.
Poplašné správy
Ukrajinsko-ruské napätie je dlhodobým zdrojom obáv o plynovú bezpečnosť v Európe. Vieme o tomto nebezpečenstve a snažíme sa naň pripraviť najlepšie, ako sa dá. Nič iné nerobia a ani nemôžu robiť ani ostatné európske krajiny – každá v rámci svojich možností s vedomím vlastných záujmov.
Vyhlasovať, že vláda situáciu podceňuje, je nielen nepravdivé, ale najmä nezodpovedné, pretože občania Slovenska si naozaj nezaslúžia byť takto strašení.