Príbeh Grécka je fascinujúci, ale i poučný. Poučný preto, lebo ukazuje, kam dokážu krajinu priviesť populisti. Fascinujúci je najmä vďaka „hre“ jej dvoch hlavných aktérov – gréckeho premiéra Tsiprasa a nemeckej kancelárky Merkelovej.
Grécky premiér je buď génius, alebo kaskadér. V priebehu jedného týždňa dokázal nahovoriť Grékov, aby v referende odmietli reformy, pričom vzápätí na summite EÚ odsúhlasil ešte tvrdšie reformy, ktorých schválenie o pár dní presadil aj v gréckom parlamente.
Samozrejme, vzbúrila sa mu časť strany, vývoj vykazuje znaky rozkolu vo vládnej Syrize. Ak sa však premiér zbaví extrémneho ľavicového krídla, ktoré odmieta reformy, a ak pohltí ďalšie menšie, v súčasnosti opozičné ľavicové strany, ktoré chcú zachovať euro a podporujú reformy, tak môže urobiť Grécku i celému európskemu projektu nesmiernu službu.
Kancelárka Merkelová si nechala najťažší argumentačný kaliber pro domo – na rokovania vo vlastnom poslaneckom klube a následne v parlamente. Pýtala sa odporcov schválenia mandátu na rokovanie o novom programe pomoci Grécku, či si uvedomujú alternatívu k „odpísaniu“ Grécka, ktorou je s veľkou pravdepodobnosťou nielen bieda a totálny úpadok, ale i chaos a z neho plynúce násilie. Pritom iste nemala na mysli iba priame náklady, súvisiace s nevyhnutnou humanitárnou pomocou Grécku, ktoré by sa zmietalo v chaose. Išlo by o náklady oveľa väčšie, súvisiace s nestabilitou regiónu, ktorého je Grécko nárazníkovou zónou.
Keď je človeku ťažko, neraz sa dostáva do situácie, že chce, aby sa utrpenie skončilo. Či už tak alebo onak. Silné povahy však fatalizmu odolajú. A preto napokon uspejú. Uspejú, lebo dokážu pretrpieť bolesť, aj keď je veľká.
Najbližšie týždne a mesiace ukážu, aký Tsipras vlastne je. A koľko bude potrebné za pokoj v Európe napokon zaplatiť. Merkelová už vyhrala. Prehltla urážky (rôzne vyhlásenia rôznych politikov), odolala provokáciám (referendum v Grécku, najmä jeho výsledok), v záverečných rokovaniach zohľadnila principiálny postoj svojho kľúčového ministra (minister financií Schäuble), a napokon získala na svoju stranu aj podstatnú časť vlastných poslancov – aby napokon získala výraznú podporu pri záverečnom hlasovaní v Bundestagu. Ak bude Grécko robiť reformy, môže uspieť. Ak zlyhá a zbankrotuje, nikto nebude môcť ani Nemecku, ani EÚ nič vyčítať. Zápas o verejnú mienku – tak v Grécku, ako i v ostatných krajinách EÚ – sa dostal do polohy, v akej mal byť: všetci vieme, že svoj osud majú v rukách v prvom rade Gréci sami.