Ostatná schôdza parlamentu potvrdila, že na Slovensku neexistuje opozícia. Ficovu vypočítavú a farizejskú utečeneckú hru odmietli podporiť len štyria poslanci a proti jeho škodlivému a populistickému návrhu na zníženie DPH hlasovali len dvaja poslanci. Veľmi nežné sú však k Ficovi a jeho vláde aj naše médiá.
Minulú stredu vláda poslala do Bruselu rozpočet, v ktorom prvýkrát oficiálne priznala, že kľúčový údaj o štrukturálnom deficite je za roky 2014 a 2015 výrazne horší, ako tvrdila doteraz. Za chybu je vraj zodpovedný Štatistický úrad a zvýšenie je značné. V roku 2014 bol štrukturálny deficit vyšší o 0,3 percenta HDP (2,4 percenta namiesto 2,1) a v roku 2015 dokonca o 0,8 percenta (2,4 percenta namiesto 1,6).
Štrukturálny deficit je oproti celkovému deficitu očistený o cyklické zložky a o jednorazové vplyvy a opatrenia. Zrozumiteľnejšie povedané, štrukturálny deficit je očistený o to, za čo vláda nemôže (recesia alebo konjunktúra), ale aj o tie opatrenia, ktoré majú len dočasný, jednorazový charakter a neznamenajú skutočný udržateľný efekt pre stav verejných financií. Medziročný rozdiel štrukturálneho deficitu sa preto nazýva konsolidačné úsilie a je tým pravým a neskresleným vysvedčením vlády v oblasti ozdravovania verejných financií. Ako teda vyzerá porovnanie konsolidačného úsilia druhej Ficovej vlády? Za roky 2012 až 2015, teda za štyri roky, to bude celkovo 1,8 percenta HDP, teda priemerne ročne 0,45 percenta, kým v roku 2011 sme za jediný rok dosiahli konsolidačné úsilie 3,1 percenta HDP. Alebo inak povedané, za 4 roky dosiahla Ficova vláda len 58 percent výsledku, aký sa podaril Radičovej vláde za jediný rok.
Prečo hovorím v súvislosti s touto správou o zlyhaní médií a o tom, že sú voči Ficovi a jeho vláde nežné? Nuž, ani tie pôvodné, nerevidované výsledky neboli žiadna sláva a napriek tomu sa Ficovi s Kažimírom podarilo (aj vďaka nežným médiám a neexistujúcej opozícii) presvedčiť verejnosť o úspešnom ozdravovaní verejných financií. Tento mýtus dokonca zľudovel tak silno, že si ho osvojil aj inak objektívny a kritický prezident Kiska, keď vo svojej správe o stave republiky pochválil vládu za úsilie a výsledky v tejto oblasti.
Ešte zarážajúcejšie však je, že o vyššie opísanej revízii už aj predtým úbohého výsledku smerom dole, ktorú vláda navyše sama oficiálne priznala, som sa dočítal v jednom jedinom slovenskom denníku. Médiá veľmi nezaujala ani tlačovka INEKO o miliardovom predražení bratislavského obchvatu a aj štátny tajomník Palko bol v televíznych šotoch omnoho triezvejší ako na internete. Radosť vládnuť v krajine, kde neexistuje opozícia a médiá síce hryzkajú, ale len tak nežne, slabučko.