V marci čaká Slovákov jedna oštara – oznámiť Finančnej správe svoju daňovú povinnosť. Daňovníci pritom môžu poukázať dve percentá svojej dane na ich srdcu a svedomiu blízky účel. Ľudia a firmy tak majú možnosť rozhodovať o použití časti daní na spoločenské potreby, ktoré identifikujú oni sami. Asignácia dane je v podstate verejný výdavkový program. No na rozdiel od iných verejných výdavkov o ňom nemá verejnosť takmer žiadne informácie. Pokúsili sme sa dať dokopy aspoň tie dostupné.
Asignácia dane priniesla v roku 2013 mimovládnym organizáciám takmer 47 miliónov eur. O 5 percent viac než v roku predtým, no o 15 percent menej než na vrchole v roku 2009. Spôsobila to kríza, ale aj legislatívna zmena, ktorá mala motivovať firmy k vyššiemu darcovstvu.
Možno prekvapivo tvorí menej než 10 percent príjmov neziskoviek. No časť z nich je od financovania z asignácie výrazne závislá. Prehľad výročných správ 20 najväčších prijímateľov asignácie za rok 2013 ukázal, že asignácia tvorí 53 percent príjmov týchto spoločností. Týchto 20 organizácií prijalo dokopy viac než štvrtinu celkovej asignovanej sumy. V neziskových organizáciách založených veľkou firmou tvoria príjmy z asignácie až 76 percent celkových príjmov.
O prijímateľovi dvoch percent z dane rozhodujú manažéri najziskovejších firiem a najviac zarábajúce fyzické osoby, z regionálneho hľadiska má výraznú váhu v rozhodovaní Bratislava. Desať percent spoločností s najväčším ziskom poskytuje až 96 percent celého objemu korporátnej asignácie. Podobne, desatina ľudí s najvyššími príjmami rozhoduje o použití 80 percent celkovej asignácie občanov. O polovici asignácie sa rozhoduje v Bratislave.
Na základe jednoduchých kritérií sme rozdelili celkovú asignovanú sumu za rok 2013 na nezištnú asignáciu a asignáciu s vlastným osohom. Podľa odhadu IFP až 43 percent asignovaných prostriedkov okrem verejného prospechu prináša aj vlastný osoh pre poskytovateľov. Na firemné neziskovky prispievajú asignáciou takmer výlučne veľké právnické osoby. Navyše, údaje o asignácii desiatich najväčších firemných neziskoviek ukazujú, že im prispievajú výlučne ich zakladatelia.
V ostatných rokoch sme začali oprávnene požadovať zásadne vyššiu otvorenosť verejných inštitúcií aj súkromných korporácií. Dôsledkom je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv štátu, jeho firiem či zdravotných poisťovní na internete, alebo online register finančných a daňových informácií o obchodných spoločnostiach. Podobná otvorenosť by pomohla aj v treťom sektore.