Slovensko má nielen finančný, ale aj modernizačný dlh. Málokde je obidva dlhy cítiť viac než v zdravotníctve. Zoberme si napríklad najväčšiu nemocnicu na Slovensku. Univerzitná nemocnica v Bratislave vznikla v roku 2005 zlúčením šiestich bratislavských zdravotníckych kampusov. Ak sa na Slovensku robí špičková medicína, tak jej veľká časť práve v niektorom z nich.
No najstaršia budova bratislavskej nemocnice je ešte z predminulého storočia a najnovšia v Petržalke má už tiež dve desaťročia. Jej prevádzka je dlhodobo stratová, rozdiel medzi výdavkami a príjmami je už dlho asi 30 miliónov eur ročne. A ako každá firma vo finančných problémoch zanedbáva investície, takže do nej – aj z nej – fučí z každej strany. Nečudo, že sa v posledných rokoch stala predmetom niekoľkých analýz, ako osekať náklady na jej prevádzku, aj ako jej problémy vyriešiť fundamentálne. Ešte v roku 2013 sme v nej spolu s pro bono pracujúcimi konzultantmi Boston Consulting Group našli možné prevádzkové úspory na úrovni 31 miliónov eur – teoreticky eliminujúce celú stratu nemocnice. Poradcovia ministerstva zdravotníctva v roku 2014 zhodnotili rôzne možnosti zdokonalenia jej infraštruktúry a rozhodli sa problém vyriešiť novou nemocnicou postavenou, financovanou a prevádzkovanou súkromným partnerom.
Odvtedy sme získali viac skúseností pri hodnotení toho, aké verejné rozhodnutia v oblasti prevádzky, investícií, politík a regulácie prinášajú najviac hodnoty za verejné peniaze. Navyše došlo k radikálnemu zníženiu úrokov z úverov, najmä slovenského verejného dlhu. Rozhodli sme sa preto najlepšie riešenie dlhu bratislavskej nemocnice zhodnotiť ešte raz. Zjednodušeným pohľadom, ktorý neberie do úvahy lepšie medicínske výsledky v prípade úplne novej nemocnice.
Napriek zjednodušeniam je naše odporúčanie jednoznačné. Najhoršie by bolo nerobiť nič – čistá súčasná hodnota budúcich strát nemocnice dosahuje takmer miliardu eur. Spolupráca so súkromným partnerom na základe podmienok z roku 2014 by situáciu mierne zlepšila – hodnota budúcich strát by klesla na necelých 400 miliónov eur. Ešte lepšia by bola minimálna či zásadnejšia rekonštrukcia – po prepočítaní na dnešnú hodnotu by sme boli v mínuse len asi 100 miliónov. Kladná súčasná hodnota investície nám vychádza len v prípade podľa nás najlepšej možnosti: verejnej výstavby, financovania a prevádzky novej nemocnice.
Znamená to, že nemocničný PPP projekt by bol vždy nevýhodný? Nie nevyhnutne, ak súkromník dokáže stavať a hospodáriť výrazne lepšie ako manažment verejného sektora.
Čo je nevyhnutné ukázať, nie predpokladať.