Budú to teda okuliare, dozvedeli sme sa minulý týždeň. Firma Facebook, áno, ten Facebook, sociálna sieť, nástenná tabuľa, na ktorú vaše deti píšu, kedy nebudete doma, aby vás mohli zlodeji vykradnúť, zakúpil za dve miliardy dolárov technológiu okuliarov od firmy Oculus Rift, ktoré vás prenesú do iného sveta.
Noví Šediváci
Zakladateľ Facebooku Zuckerberg v tej súvislosti pripomína, že o internete a mobiloch sa tiež hovorilo ako o sci-fi. Mne je tá pripomienka sympatická, pretože o Šedivákoch som písal v románe Jadro pudla v roku 1984, teda pred tridsiatimi rokmi.
Títo Šediváci nemali okuliare, ale krúžky na hlave, niečo také, ako majú odsúdenci na elektrickom kresle. Podstata bola rovnaká, vnímali virtuálnu realitu, umelo vytvorené vzťahy a príbehy. No a Šediváci sa im hovorilo preto, že virtuálnej realite prepadli, nikam nechodili, len pozerali a na hlave mali tie svoje krúžky. Virtuálna realita v úlohe drogy, tak som si to predstavoval.
S okuliarmi virtuálnej reality prišiel pred desiatimi rokmi už Olympus. Lenže tie okuliare mali malé rozlíšenie a to, čo ste videli, nebola vôbec žiadna realita, nieto ešte virtuálna, takže sa neujali. Okuliare od Oculus Rift, to bude určite iná káva. Vymývanie mozgov vstúpi do novej, vyššej dimenzie.
Súťažní čitatelia
Čo s tým? Nič, už preto, že cesta do iných svetov je za nami a okolo nás a pred nami a nedá sa jej vyhnúť. Pozrime sa napríklad na vývoj filmu ako média či ako techniky. Od nemého k zvukovému, od čiernobieleho k farebnému, od dvojrozmerného k 3 D a napokon je to už štyri dé, dospelo sa k predstaveniam s ilúziami, keď s vami kreslo myká a vypúšťajú na vás voňavku a polievajú vás vodou. Možno ani neviete, že rovnaké procesy sú na pochode u vás doma a že každým zvýšením rozlíšenia monitora a taktovacej frekvencie procesora počítača zapadá vaše dieťa hlbšie do močiara iného sveta.
Spisovateľ by však mal ticho mlčať, namiesto toho aby moralizoval a vztyčoval varovný prst. Aj literatúra je iný svet. Vari podmanivý príbeh nie je droga? Práve dnes som bol na besede s deťmi, v knižnici mesta strednej veľkosti. Deti boli milé, veľmi pekne som sa s nimi porozprával. Keď sa beseda začala, vyhodnocovali čitateľskú súťaž. Vyhral chalan, ktorý za rok prečítal 234 kníh, druhý bol chlapec s 228 knihami.
Vopred uštrikovaný
Tiež som tlieskal a tiež som zablahoželal, ticho som si však pre seba myslel: môj ty Tonda, dvestotridsaťštyri kníh? Kedy ten chalan jazdí na bicykli a lezie na stromy? Ale božechráň, aby som tých súťažných čitateľov od čítania odrádzal. Len to tu kladiem pred seba na poličku ako malé šibalstvá, ako pripomienku, že šediváctvo môže mať rozmanitú podobu.
Na roveň to však nekladiem, naozaj nie. Viem, o čom hovorím. Napísal som knihy a napísal som aj libreto k počítačovej hre. Bola to pre mňa úžasná skúsenosť. V zadaní stálo, že musí byť hlúpa. Hlavne aby bola v podstate rovnaká ako najúspešnejšia hra z minulého roka. Keď som sa dopustil nápadu, hneď mi ho vyhovorili. To nejde, na to nie je engine tej hry stavaný. Iný svet dopredu uštrikovaný. Brr. Idem radšej liezť na strom. Teda, idem objímať strom.
Ondřej Neff, Neviditelný pes