Počúvam okolo seba dosť často ponosu, že nie je koho voliť. Jedna naša rodinná priateľka mi povedala, že predtým vždy plánovali dovolenky a cesty tak, aby boli v deň volieb doma, ale že teraz majú sto chutí naplánovať si program tak, aby doma neboli. Pretože niet koho voliť.
Snažil som sa argumentovať, že voľby nie sú súťaž krásy a že vybranú stranu či hnutie si človek neberie na celý život ako manžela či manželku. Len im dáva na štyri roky mandát na to, aby zmenili veci, ktoré sa mu nepáčia tak, aby sa mu páčili viac. Po minulom týždni mám však obavy, či nemá naša rodinná priateľka pravdu.
Hlasovanie Mosta so Smerom sa nedá nazvať inak ako nepochopiteľné. O to viac, že Béla Bugár je jedným z najskúsenejších a najdlhšie slúžiacich politikov u nás. Veľmi presne sa pýtal jeden denník v titulku Prečo Most pomáha Smeru až tak, že škodí sám sebe? Tento počin Mosta silno pripomenul pozíciu strany, ktorá nie je ani v opozícii, ani v koalícii, je len k dispozícii.
Kým prešľap Mosta bol široko medializovaný, pozornosti médií a verejnosti ušlo vyjadrenie predsedu Siete Procházku pre HN televíziu, v ktorom zdôvodňoval, prečo by Ficove vlaky zadarmo ponechal.
V skratke preto, že je to dobré opatrenie a definitívne ho presvedčil zážitok a rozhovor s dvoma staršími dámami, s ktorými cestou vo vlaku hovoril a ktoré si toto opatrenie veľmi pochvaľovali a hojne ho využívajú. A dodal ešte, že išlo o bývalé voličky SDKÚ a on dúfa, že teraz budú voliť Sieť.
Je prirodzené, že noví lídri či adepti na toto postavenie sa snažia hľadať nové cesty a aj sa odlíšiť od svojich predchodcov. Keď sa novým, mladým šéfom konzervatívcov v Británii stal David Cameron, posunul stranu mierne do stredu a začal výraznejšie presadzovať zelenú agendu. Mnohým starým konzervatívcom sa to nepáčilo, ale bolo to úspešné, Cameron zvíťazil v roku 2010 vo voľbách a vládne už druhé volebné obdobie. Británii sa darí a Cameron vládne opakovane najmä vďaka úspešnej a principiálnej ekonomickej politike založenej na presnom opaku „vlakov zadarmo“. Asi to bude súvisieť aj s tým, že Cameron sa vždy hlásil k odkazu Margaret Thatcherovej.
Problém nie je v tom, že sa „nová pravica“ chce odlíšiť od „starej pravice“, problém je v čom a ako sa chce odlíšiť. „Vlaky zadarmo“ sú ukážkovým príkladom porušenia všetkých dôležitých princípov, na ktorých stojí nielen zdravá a prosperujúca ekonomika, ale aj zodpovedná politika. Skutoční lídri by totiž mali viesť svoju krajinu k lepšej budúcnosti a nie len dať sa viesť túžbami, potrebami či predsudkami svojich voličov. Opakom lídra totiž nie je nelíder, ale populista.