Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Pred tromi-štyrmi rokmi začali platiť nové pravidlá pre slovenské verejné financie. Kríza nás naučila, že ich je lepšie zošnurovať, než pravidelne čeliť následkom rozpočtového alkoholizmu. Rovnako sme sa podujali zvýšiť množstvo informácií, ktoré o svojich financiách odhaľuje slovenská vláda. „Nebudú tomu rozumieť,“ odrádzali ma moji známi, politici rôznych farieb. „, Zadlžený tučný Grék‘ a možno aj trojpercentný deficit sú uchopiteľné heslá, ale ako vysvetlíš čo i len novinárom štrukturálny deficit?“

Dnes, keď dlh klesá a rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami sa už dva roky zahniezdil pod tromi percentami, prichádza v debate o hospodárení vlády rad aj na zložitejšie pohľady. Sú na nich založené ciele trojročného rozpočtu aj verejné hodnotenia spravovania rozpočtu. Lepšie vystihujú, kam sa uberáme, no bohužiaľ sa aj ľahšie karikujú.

Štrukturálne saldo je škaredé slovo pre skutočný rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami. Ak by ekonomika rástla na úrovni svojho potenciálu, a nemali by sme žiadne krátkodobé výkyvy v príjmoch či vo výdavkoch. Podchladenie ekonomiky znižuje výber daní a zvyšuje dávky v nezamestnanosti, v konjunktúre je to naopak. Výdavky na tisícročnú povodeň či príjmy z predaja rádiolicencií sú výnimočné udalosti, s ktorými skutočný deficit nemôže dlhodobo počítať. Jeho odhad je rovnako umenie ako matematická veda. O tom, čo je jednorazový vplyv, vedieme s domácimi aj so zahraničnými kolegami polemiky: zdravý rozum napríklad hovorí, že výnimočná výška korekcií na konci obdobia čerpania eurofondov nie je súčasťou trvalého deficitu.

Pri odhade potenciálu našej ekonomiky sa ministerstvo financií aj iní domáci ekonómovia dlhodobo nezhodovali s prístupom Európskej komisie, ktorej metodiku musíme používať pri určovaní budúcich cieľov rozpočtu. Ich pohľad videl v našom potenciáli priveľké výkyvy a nedokázal zahrnúť pozitívne šoky ako niekdajšiu investíciu KIA či očakávaný príchod Jaguaru. Na jar navyše naši analytici zistili chybu v údajoch o využití kapacít v priemysle, ktoré pri výpočtoch používala EK. Po upozornení údaje revidovala a európsky odhad minulého aj budúceho štrukturálneho deficitu sa aspoň nateraz priblížil k našej konsenzuálnej národnej metodike.

V slovenskej ekonomike, vo verejných financiách ani fiškálnej politike sa nezmenilo nič. Skutočný deficit je naďalej okolo 2,5 percenta HDP, ako sme aj vo vládnych dokumentoch poctivo podľa národnej metodiky hovorili. Chybu v údajoch slovenské ministerstvo financií nespôsobilo, ale odhalilo. Dnes má slovenská verejnosť viac informácií o stave verejných financií než pred piatimi rokmi minister financií. Vedia nám pomôcť dobre hospodáriť, no musíme sa ich spoločne naučiť férovo využívať.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.