Výsledky prezidentských volieb v Poľsku a povolebný vývoj naznačujú, že osemročná éra relatívne stabilného vývoja pod vedením Občianskej platformy (PO) sa blíži ku koncu. Hoci jej kandidát, doterajší prezident Bronisław Komorowski, ešte na začiatku volebnej kampane disponoval pohodlnou väčšinou, napokon nečakane prehral v prvom i druhom kole volieb a vo funkcii ho vystrieda kandidát nominovaný opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) Andrzej Duda.
Premiant Európy
Na prvý pohľad pre podobné rozhodnutie voličov neexistoval racionálny dôvod. Poľsko bolo dlhodobo prezentované ako úspešný príbeh postkomunistickej transformácie, pričom súčasná európska finančná a ekonomická kríza ho zasiahla relatívne najmenej. V priebehu desiatich rokov členstva v EÚ Poľsko preukázalo schopnosť úspešne využívať prostriedky z eurofondov na budovanie dopravnej infraštruktúry, výrazne sa zlepšila firemná kultúra i vzhľad poľského vidieka a miest. Podľa prieskumov organizácie Transparency International i z hľadiska rozsahu medializovaných korupčných afér Poľsko v porovnaní s ostatnými štátmi Vyšehradskej skupiny vykazuje relatívne najnižšie hodnoty vo vnímaní korupcie.
Dlhodobo, vyše dvadsať rokov, Poľsko zaznamenáva ekonomický rast, zároveň sa stalo úspešným aktérom európskej politiky. Je rešpektovaným partnerom Nemecka, najmä v otázkach východnej politiky EÚ, ktorá je poľskou prioritou. Ani Komorowski, ani Duda nespochybňujú členstvo Poľska v EÚ a v NATO ani kľúčové princípy vo vzťahoch Poľska k jeho východným susedom – k Ukrajine a Rusku.
Duch Kaczyńských
Vládna PO sa však postupne transformovala na širokospektrálnu stranu moci, ktorá sa obávala nielen svojho konzervatívneho krídla, ktoré ju postupne opustilo, ale aj výraznejšieho posunu doľava. Fakticky od čias vlády bratov Lecha a Jarosława Kaczyńských, keď sa v poľskej politike azda najväčšmi od roku 1989 prejavovali autoritatívne tendencie, siahala predovšetkým po negatívnej agende, keď voličov strašila návratom národných konzervatívcov s ich snahami o nastolenie tvrdej ruky, straníckej kontroly tajných služieb a neraz dobrodružnej politiky voči partnerom z EÚ. Voličov od PO odlákali viaceré aféry, prejavy klientelizmu, ale napríklad aj snaha podporiť projekt európskej legislatívy ACTA, ktorá by fakticky znamenala cenzúru internetu.
O víťazstve kandidáta národno-konzervatívneho PiS však paradoxne rozhodli mladí voliči. Práve tí, podobne ako voliči z vidieckych oblastí stredného a južného Poľska, totiž pozitívne výsledky poľskej modernizácie pocítili najmenej.
Aj mladí chcú istoty
Aj napriek čiastočnému poklesu nezamestnanosti mládeže tento ukazovateľ zaraďuje Poľsko, ale aj Slovensko skôr medzi štáty južnej periférie EÚ než medzi jej najvyspelejšie krajiny. Pre veľkú časť mladej generácie teda zostáva hlavnou životnou stratégiou emigrácia za prácou do zahraničia. Voličov proti PO postavili aj časté škandály spojené s prejavmi straníckeho klientelizmu. Hlasom protestne naladených mladých voličov sa stal rockový spevák Paweł Kukiz, požadujúci zavedenie jednomandátových volebných obvodov. Hoci programové posolstvo jeho hnutia je nevýrazné, plánuje pokračovať v politike a kandidovať aj v jesenných parlamentných voľbách. Ak veľká časť doterajších politických lídrov sa stále odvolávala na dedičstvo protikomunistických hnutí v 80. rokoch, Kukiz i Duda, ktorý mal v roku 1989 iba 17 rokov, hovorili skôr o aktuálnych problémoch.
Strana PiS avizovala, že jej kandidátom na premiéra bude J. Kaczyński. Ten však už viackrát preukázal, že svoj štýl v porovnaní s rokmi 2005 až 2007 nezmenil. Práve vďaka nemu ho však v minulosti opakovane opustili jeho politickí partneri. Preto otázka, či sa na Visle objaví druhý Orbán, zostáva otvorená.