Sľubovať ľuďom tri mesiace pred voľbami modré z neba je slovenská klasika. Ale sľubovať im to na konci vlastnej vlády, ktorá fungovala bez akýchkoľvek politických obmedzení, je do neba volajúca drzosť. Premiér takto ľuďom ukazuje vztýčený prostredník hneď piatimi spôsobmi.
Po prvé, hovorí im, že všetky tie krásne nové veci pre nich mohol nachystať až teraz, na posledného Mikuláša pred voľbami. Lebo... asi lebo opozícia, čo iné.
Po druhé, v jeho pohľade sú ľudia dosť hlúpi na to, aby sa nechali kúpiť za svoje vlastné peniaze. Odrobte pre mňa, koľko vládzete, a to, čo nepôjde do alobalu, niektorým z vás láskavo vrátim. Vôbec nič tým z vás, ktorí tie peniaze pre štát aj naozaj zarobíte, vám ešte viac utiahnem opasok, ale vy aj tak nemáte dôvod ma voliť, takže máte smolu.
Po tretie, premiér predstiera, že do štyroch rokov nás zahubí kométa a že teda nie je dôvod investovať do budúcnosti. Preto žiadne plus pre vedu a výskum, preto mínus pre školstvo, preto pokračovanie byrokratickej a daňovej šikany pre chrbtovú kosť národného hospodárstva, ktorou sú malí a strední zamestnávatelia a ich zamestnanci.
Po štvrté, vo svete veľkých chlapcov sú miliardy len drobné na kávu. Môžu si v stredu schváliť rozpočet a v sobotu ho rozmetať na prach nejakou miliardou zboku. To sa dobre vládne, keď na ničom nezáleží a čísla sú len náhodný zhluk znakov. Akurát že úradu vlády sa ešte stále nepodarilo vyšľachtiť somárika, ktorého stačí postaviť do stredu záhrady, povedať mu „oslík, otras sa!“ a potom už len zbierať dukáty, ktoré sa z neho sypú. Za tými miliardami je ochota státisícov ľudí vstať ráno do práce a ich povinnosť takmer polovicu z toho, čo zarobia, odovzdať štátu.
A po piate, premiér sa na celú túto krajinu a ľudí, ktorí ju držia nad vodou, tvári ako na jeden veľký sociálny prípad v jeho osobnej opatere. Kdeže fungujúce úrady a súdy, kdeže dostupné zdravotníctvo, kdeže moderné vzdelávanie. Na čo by vám bol fungujúci štát, vy potrebujete, aby vám veľkomožný pán pohodil almužnu.
A pritom je to presne naopak. Sociálnym prípadom v opatere národa je celá jedna politická generácia, ktorá sa každé štyri roky osopí na ľudí záplavou sľubov. Jediné, čo v nich chýba, je osobná zodpovednosť za svoj výkon. My sme práve preto namiesto stostranového receptára priniesli desať konkrétnych a merateľných záväzkov s presným časovým plánom ich plnenia a dokonca aj s predstavou ich rozpočtového krytia. Lebo to, čo naozaj potrebujeme, nie sú žobračenky, ale fungujúci štát.