Násilný extrémizmus je priamym útokom na Chartu OSN a vážnym ohrozením medzinárodného mieru a bezpečnosti. Teroristické skupiny ako Daeš (tiež známy ako Islamský štát, pozn. red.), Boko Haram a ďalšie bezočivo unášajú mladé dievčatá, systematicky popierajú práva žien, ničia kultúrne inštitúcie, prekrúcajú mierové náboženské hodnoty a brutálne vraždia tisíce nevinných ľudí na celom svete. Hrozba násilného extrémizmu sa neobmedzuje len na jedno náboženstvo, národnosť alebo etnickú skupinu. Väčšinu obetí dnes celosvetovo tvoria moslimovia. Táto otázka si vyžaduje jednotnú odpoveď a prístup, ktorý problém rieši, nie znásobuje. Roky skúseností ukázali, že sústredenie sa len na bezpečnostné opatrenia a nerešpektovanie ľudských práv často veci len zhoršujú.
Tento mesiac som vo Valnom zhromaždení predstavil Akčný plán prevencie proti násilnému extrémizmu. Plán predkladá viac ako 70 odporúčaní na spoločnú akciu na globálnej, regionálnej a národnej úrovni, založených na piatich bodoch.
1. Prevencia musí byť najvyššou prioritou. Medzinárodné spoločenstvo má plné právo brániť sa proti tejto hrozbe zákonnými prostriedkami. Osobitnú pozornosť potrebujeme venovať koreňom násilného extrémizmu. Vieme, že extrémizmus prekvitá, ak sa porušujú ľudské práva, zužuje sa priestor na riadne politické vedenie, ignoruje sa inklúzia a mnohým – najmä mladým ľuďom – chýba zmysel života. Potrebujeme vyvinúť osobitné úsilie, aby sme oslovili práve mladých ľudí a našli v nich potenciál mierotvorcov.
2. Zásadové líderstvo a efektívne inštitúcie. Zhubné ideológie sa neobjavujú len tak z ničoho nič. Útlak, korupcia a nespravodlivosť vedú k nenávisti. Aj z tohto dôvodu som naliehal na lídrov, aby pracovali intenzívnejšie na budovaní inkluzívnych inštitúcií, ktoré budú skutočne transparentné voči ľuďom.
3. Prevencia extrémizmu a podpora ľudských práv sú vzájomne previazané. Národným stratégiám proti terorizmu veľmi často chýbajú základné prvky zákonného postupu a dodržiavania zákonnosti. Generalizujúce definície terorizmu alebo násilného extrémizmu sa často využívajú na kriminalizovanie legitímnych aktivít opozičných skupín, mimovládnych organizácií a ľudskoprávnych aktivistov. Vlády by ich nemali využívať ako zámienku na útok alebo na umlčanie kritikov. Násilní extrémisti práve vyhľadávajú tento typ neprimeraných reakcií a my nesmieme padnúť do ich pasce.
4. Prístup s nasadením všetkých síl. Do riešenia je potrebné vtiahnuť celú spoločnosť – náboženských vodcov, ženské líderky, mladých lídrov, ako aj médiá a súkromný sektor.
5. Záväzok OSN. Mám v úmysle komplexne posilniť prístup OSN v zmysle podpory členských štátov, ktoré sa snažia bojovať proti násilnému extrémizmu. Tento plán je predovšetkým naliehavou výzvou na zjednotenie a opatrenia, ktoré budú tento problém riešiť v celej jeho šírke. Dajme si spolu záväzok, že vybudujeme nové globálne partnerstvo na prevenciu proti násilnému extrémizmu.