Schválenie štátneho rozpočtu na rok 2016 – ktorý bude znížený na rezort školstva až o 266 miliónov eur – je úplným výsmechom nielen slovenským učiteľom, ale celej spoločnosti. Vláda tým neskrývane porušila svoje minulé sľuby a záväzky zlepšovať postavenie učiteľov a zvyšovať finančné prostriedky pre tento sektor. Vládnuca strana pritom nemala problém nájsť v rozpočte na podplácanie svojich voličov predstavením tretieho sociálneho balíčka až miliardu eur, ktorá sa približne rovná dvom tretinám celého rozpočtu na školstvo, výskum a šport v minulom roku.
Slovensko na chvoste
Chudobnejúci rezort školstva cítiť na všetkých úrovniach. Učitelia vedia svoje pri pohľade na výplatné pásky, alebo rodičia zase pri platení za chýbajúce učebnice a pracovné zošity alebo pri čoraz častejších žiadostiach škôl prispieť na papiere, hračky, pomôcky či trebárs opravu telocvične. Podľa údajov OECD sa Slovensko nachádza na úplnom chvoste medzinárodného rebríčka v platovom odmeňovaní učiteľov v porovnaní s priemerným platom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Zatiaľ čo slovenskí učitelia dostávajú len 43 percent z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku, priemer OECD je až 88 percent.
Hoci nárazové zvýšenie platov pravdepodobne kvalitu vzdelávania na Slovensku výrazne nezvýši, je nutné si priznať dlhodobé negatívne dôsledky platového podhodnocovania na vzdelávací systém a spoločnosť. V prvom rade je dôsledkom neschopnosť udržať si skúsených a schopných učiteľov najmä v mestách a v určitých predmetoch ako napríklad cudzie jazyky, informatika a prírodné vedy. V druhom rade, na pedagogické odbory sa hlásia najmenej kvalitní vysokoškolskí uchádzači podľa meraní všeobecných študijných predpokladov (SCIO 2014).
Inými slovami, zatiaľ čo na odbory ako informačné technológie, ekonómia či medicína sa hlásia najinteligentnejší a najschopnejší uchádzači, na pedagogiku sa hlásia najslabší študenti, ktorí sa často nikam inam nedostanú.
Deťom sa venujeme málo
Týmto, samozrejme, netvrdíme, že na pedagogických fakultách neštudujú aj niektorí veľmi kvalitní študenti. Je však nutné si uvedomiť, že nízke platové ohodnotenie učiteľskej profesie má zásadný dosah na spoločenské postavenie učiteľov a tiež aký typ uchádzačov najviac priťahuje. Bez tých najkvalitnejších ľudí v školstve nebude upadať len celospoločenské vnímanie učiteľov ako profesie, ale primárne vzdelanostná úroveň celej spoločnosti a hlavne tých najchudobnejších. Symbolické zvyšovanie platov vždy len o pár percent alebo dotovanie bytov pre začínajúcich pedagógov nepriaznivé smerovanie školstva nevyrieši.
Okrem citeľného zvýšenia učiteľských platov, schváleným znížením štátneho rozpočtu na školstvo vláda rezignovala i na iné nevyhnutné investície do vzdelávania, bez ktorých bude jeho kvalita naďalej upadať. Takouto investíciou je napríklad i väčšia podpora predškolskej prípravy, a to v prvom rade zvýšenie kapacít škôlok a zlepšenie prístupu pre deti z marginalizovaných komunít.
V bežných triedach základných škôl je dnes čoraz viac detí s ťažkosťami v učení a rôznymi postihnutiami alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo si zase vyžaduje viac kvalifikovaného personálu. Našim školám často chýbajú asistenti učiteľa, psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia. Prvá vec, ktorá vám udrie do očí, ak prídete napríklad do anglickej školy je, že deťom sa venuje rôznou formou oveľa viac ľudí.
Vôľa počúvať
Nedávno sa minister školstva vyjadril, že v slovenskej spoločnosti nie je dostatočný dopyt po zvýšení peňazí do školstva, tak prečo by sme mali doň viac investovať. Reprezentatívny prieskum verejnej mienky realizovaný agentúrou TNS Slovakia v máji 2015 však dokazuje pravý opak. Podľa tohto prieskumu si len 8 percent ľudí myslí, že sa slovenské školstvo vyvíja dobrým smerom, pričom až 55 percent opýtaných je presvedčených, že školstvo prešľapuje na mieste a až 32 percent sa domnieva, že sa dokonca vyvíja zlým smerom. Dopyt po investíciách do vzdelávania detí by ministrovi ukázali určite aj v každej zborovni či medzi rodičmi školákov, treba však len skutočnú vôľu počúvať a aj konať.
Jozef Miškolci, výskumník a projektový manažér SGI