Podnikám v oblasti gastronómie a hotelierstva na slovenskom vidieku. Na prevádzkovanie päťhviezdičkového hotela potrebujete: budovu, zariadenie a obchodný zámer. Ak chcete rekonštruovať budovu, ktorá je chránenou pamiatkou, tak zistíte, že je historicky najcennejšia v strednej Európe. Podľa pamiatkarov. Zbytočne poukazujete, že všetko musí mať návratnosť, to nikoho nedráždi. Podľa pamiatkarov, keď bola dlažba čierno-biela, tak aj bude. Keď okná, tak len tie, čo boli, a prerobiť vnútornú dispozíciu? Zabudnite.
Stavebné firmy sú tiež kapitola sama osebe. Postaviť diaľnicu, to ešte ako-tak ide. Ale odviesť kvalitnú prácu, to nie. „Dobre, šéfe, nie je to vodorovné, ale veď aj voda má spád.“ Alebo:„Prečo chodím v bagančiach po vyleštených parketách? Veď nemôžem chodiť na boso.“
Aj to sme prežili, máme hotel. Ostáva už iba personál. To predsa nemôže byť problém, čašníkov, kuchárov máme tisícky. Zo škôl prichádzajú usmiati a odborne pripravení. Štát na nich míňa milióny. A skutočnosť? Zo škôl prichádzajú mladí, ktorí sa pozerajú na svet očami bez iskry záujmu. A nevedia nič. „Aké druhy vína existujú?“„Biele a červené.“„Aké druhy červeného?“„Sudové a fľaškové.“ Prestrieť stôl je pre niektorých ako vyrobiť atómovú bombu. Tak ich začnete zaúčať. Po roku povedia, že pre nich je Slovensko malé, odchádzajú na výletnú loď. O. k., tak hľadáte tých, ktorí už na lodi boli a vrátili sa domov. Vedia robiť kokteily, požívať drogy, piť alkohol. Nahrať konzumáciu do pokladnice? Nie, to už nevedia, veď všetko na lodi bolo all inclusive. Keďže sú skúsení, prehovoria ostatných, aby išli von.
Chcete robiť modernú kuchyňu. Modernú v zmysle: nie iba vyprážaný rezeň. Príde hygiena:„Čo je to sorbet?“ Vysvetľujete, že ide o zmrazenú vec z ovocia a vody. „Ahá, zmrzlina!“ Vysvetľujete: nie je to zmrzlina. No nemáte šancu. Položka „sorbet“ v slovenskej vyhláške nie je, takže nasleduje pokuta. A môžete sa aj roztrhať, nedokážete s tým nič. Teraz sorbet predávame ilegálne. Všetko, čo je v zahraničí bežná vec a súčasť svetovej kuchyne, je na Slovensku nemožné. Nie je to vo vyhláške.
Nehovoril som o surovinách, ktoré sa predávajú v obchodoch. Iba pikoška, našli sme recept na párky zo 70. rokov:75% mäsa bez rýchlej soli. Teraz kupujete 30% mäsa a zvyšok nechám na vašu predstavivosť.
A podpora zo strany štátu? Všetko, čo ste si prečítali vyššie: dobré školy a dobré podnikateľské prostredie. A na podporu turizmu – žiaden materiál.
Takže všetko máme, už len turisti nám chýbajú. Už asi viete, prečo.
Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft