Páči sa mi, keď je niekto iný z vlastného hlbokého presvedčenia, lebo je mu tak skrátka úprimne dobre na tej najhlbšej úrovni svojej duše. Človek, ktorý je iný zo srdca, si svoju inakosť ani neuvedomuje. Je o správnosti zvolenej cesty natoľko presvedčený, že nemusí svojou násilnou prezentáciou inakosti obťažovať okolie. Byť iný, lebo neviem vlastne, kto som, a zmietam sa v motanici očakávaní okolia a vlastných zmätkov, to je klasický prejav puberty, hľadania sa, aktuálneho víťaza Eurovízie alebo inej vnútornej chumelenice. Sú to, samozrejme, legitímne stavy a vieme všetci o nich svoje. Ale takí tí slobodní ľudia, samorasty, večné deti so šťastnými očami vnímam ako inšpiráciu pre nás všetkých.
Takýchto ľudí napríklad spoznáte aj podľa toho, že neohovárajú, nepotrebujú riešiť správnosť životov iných, lebo to robíme len vtedy, keď vnútorne pochybujeme o tom svojom.(Akože ok, občasné kávičkové kvákaviny bez záťaže trpkosti, hnevu a závisti môžeme považovať za spoločnosťou vítané vetranie ústnych dutín.) Nekomentujú nič na internete, ale sa slobodne venujú tomu, čo ich napĺňa. Brnkajú na gitare čudné pesničky, maľujú šialené obrazy a hlavne sa hrajú.
Vendula Chalánková je výtvarníčka, ktorá okrem iného vyšíva esemesky. Áno, aj také o stave na účte alebo odpojení elektriny. Pekná hovadina, ale dôležité je, že je tá hovadina pekná a hravá a zdravo ustrelená. Veď esemesky sú tá najpominuteľnejšia vec, je dobré, že sa konečne niekto podujal ich vyšívať! Katarzia je kúzelná bytosť so svojskými pesničkami a čarovným prejavom. Kde je napísané, že sa človek nemôže učiť hrať na gitare sám? Koľko je školených hlasov bez pesničiek a bez charizmy? No a čo že to občas brnkne inam? Je to živé a autentické bez napĺňania niečích očakávaní. Katka Koščová neberie do úvahy trendy v hudbe, obliekaní a vzhľadových normách. Spieva a tvorí to, čo ju zrkadlí. Jej nový album Oknom je toho dôkazom. Mne sa páči. A mohli by sme menovať týchto „mimorastúcich“ ďalej.
Niekedy im možno trochu závidíme, lebo sú svedectvom toho, že v živote nemusí byť nič nijako nalinajkované, že si svoju cestu môžete raziť bez ohľadu na to,„ako by sa to malo“. Potom sa nám nechce veriť, že im to napriek odbočkám z hlavnej cesty funguje. Nech žijú samorasty! Nech žijú mimorasty!